Héliady

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Héliady sa menia na topole, autor:Santi di Tito (1536–1603)

Héliady (iné názvy: Heliady, Héliovny ;starogr. ἩλιάδεςHéliades, latinsky Heliades) sú v gréckej mytológii dcéry boha boha slnka Hélia a Klymené, dcéry Titana Ókeana.

Podľa niektorých antických písomných zdrojov boli Héliady tri: Aigialé, Aegle a Aithra. Rímsky elegický básnik Ovidius sa vo svojom diele Premeny tiež zmieňuje o troch sestrách, meno najmladšej neuvádza, ale píše, že najstaršia sa volala Faethusa a mladšia Lampetia.[1] Iný zdroj uvádza, že ich bolo až sedem: Meropé, Hélia, Aegle, Lampetia, Foibé, Aitherie a Dioxippé.[2]

Keď ich brat Faethón raz požiadal svojho otca Hélia, aby sa smel prejsť so slnečným vozom po nebeskej klenbe, otec ho varoval a zámer mu vyhováral. Nakoniec ale súhlasil. Faethón nezvládol nebeský záprah, kone vyleteli až ku hviezdam, potom zase zleteli nízko nad zem, takže spálili veľké územia na púšte, spálili pleť obyvateľov až do čierna, žiara vysušila rieky a jazerá, krajina praskala až do hĺbky podsvetia.[3]

Najhoršiemu zabránil najvyšší boh Zeus a drzého odvážneho mladíka zrazil svojim bleskom do hlbín. Jeho sestry Héliady potom štyri mesiace oplakávali brata a ich slzy padajúce do vôd Éridanu sa menili na jantár.[4] Plakali, až sa zo žiaľu nakoniec zmenili na topole.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ovidius, Metamorphoses , II, 340
  2. Hyginus Mythographus, Fabulae, 154
  3. a b Ovidius, Metamorphoses , II,1 – 394.
  4. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,4,1.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN ISBN 8080462038. (slovenský jazyk)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Héliovny na českej Wikipédii.