Lagúna (hmlovina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Hmlovina Lagúna)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lagúna
M8HunterWilson.jpg
Pozorovacie dáta
(Epocha 2000.0)
Typ emisná hmlovina
Rektascenzia 18 h 3 min 42 s
Deklinácia −24° 22′ 48″
Vzdialenosť 5 000 ly
Zdanlivá jasnosť (V) -
Súhvezdie Strelec
Fyzické charakteristiky
Hmotnosť 3 200 hmotností Slnka
Iné označenia NGC 6523
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie

Lagúna (iné názvy: Messier 8, M 8, NGC 6523) je oblasť HII v súhvezdí Strelec. Objavil ju Le Gentil v roku 1747.

Má jasnosť takmer 5 magnitúd a preto ju možno za výnimočne dobrých pozorovacích podmienok vidieť i voľným okom. Dobre viditeľná je už v triédri. Lagúna obklopuje veľmi mladú hviezdokopu starú asi 2 milióny rokov, v ktorej väčšina hviezd je taká jasná, že ich možno vidieť aj voľným okom. Táto hviezdokopa s označením NGC 6530 budí hmlovinu k žiareniu.

Hmlovina[upraviť | upraviť zdroj]

Hmlovina dostala pomenovanie „Lagúna“ na základe pásu prachu naľavo od stredu hviezdokopy. Svetlý zhluk plynu a prachu v strede hmloviny je známy ako hmlovina Presýpacie hodiny. Obrovská majestátna hmlovina Lagúna je domovom mnohých mladých hviezd a horúcich plynov. Celkovú hmotnosť hmloviny odhadujeme na 3 200 hmotností Slnka a jej uhlový rozmer je 60´ krát 35´. Táto hmlovina je od nás vo vzdialenosti 5 000 ly a vzďaľuje sa od nás rýchlosťou 11 km/s.

V hmlovine je množstvo globulí, čo dokazuje, že v nej stále vznikajú ďalšie nové hviezdy. Globuly sú tmavé prachové zhustenia, malé v porovnaní s materskou hmlovinou, ale stále 1 000-krát väčšie než planetárna časť slnečnej sústavy. V Lagúne sa rodia hviezdy a niektoré z nich aj s planetárnou sústavou. Obklopujú ich totiž tzv. protoplanetárne disky, z ktorých sa časom vyvinú planetárne sústavy. Na povrchu tmavých stĺpov hmloviny prebieha tzv. fotónová erózia, čiže rozohrievanie, vyparovanie a ionizácia chladných plynov a prachu v stĺpoch. Ultrafialové žiarenie hviezd zahrieva tmavé prachové oblaky a ionizuje vodík v nich.

Centrálna hviezdokopa[upraviť | upraviť zdroj]

Len pred niekoľkými miliónmi rokov v hmlovine vznikla otvorená hviezdokopa NGC 6530, ktorej mladé hviezdy ukazujú svoju vysokú teplotu modrou žiarou. Necelá stovka hviezd vo hviezdokope má spektrálne typy O a B, medzi ktorými prevažuje horúca hviezda označená 9 Sagittarii, ktorá je spektrálneho typu O5e a jasnosti 6,8 magnitúd. Predovšetkým ona budí hmlovinu k žiareniu a jej silný hviezdny vietor uvádza hmlovinu do prudkého vírivého pohybu. Hviezdokopu objavil Giovanni Batista Hodierna v roku 1654 a nezávisle na ňom John Flamsteed v roku 1680.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]