Hranická priepasť

Hranická priepasť leží na pravom brehu rieky Bečvy v národnej prírodnej rezervácii Hůrka u Hranic v katastri mesta Hranice. Priepasť sa nachádza v Hranickom krase neďaleko verejnosti prístupných Zbrašovských aragonitových jaskýň. Je najhlbšia zatopená sladkovodná jaskyňa na svete s hĺbkou najmenej 450 metrov^[1]. Prístup k nej je od budovy vlakovej stanice stanice Teplice nad Bečvou, značeným chodníkom vedúcim hore do lesa. Priepasť je obohnaná plotom, ako ochrana proti pádu. Podľa povesti do nej na koni skočil veľkomoravský vládca Mojmír II. (Z dejín známy ako Mojmír I.), aby to isté v nočnej temnote urobili jeho prenasledovatelia z radov zradných veľmožov ohrozujúcich Moravu.^[2]

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Priepasť má elipsovitý tvar a je situovaná smerom JV-SZ. Jej dĺžka v najdlhšom mieste je približne 110 metrov a šírka v najširšom mieste asi 50 metrov. Pre väčšinu návštevníkov je najzaujímavejším údajom hĺbka priepasti vrátane zatopenej časti, ale v skutočnosti sa jedná o pomerne členitý krasový systém. Krasové javy (napr. Závrty) možno pozorovať aj v tesnom okolí priepasti. V hĺbke 48 metrov pod hladinou jazierka možno po prekonaní sifónu Zubatice vystúpiť až do suchých jaskýň (Rotunda suchá, Nebo I-III, Monika). Tieto sú priebežne monitorované, vrátane merania teploty vody a vzduchu. Rotunda suchá je navyše známa ako hniezdisko netopierov, ktorí do nej prenikajú veľmi úzkym prielezom z priestoru Jazierka. Musia pritom prekonať asi 7 metrov skalného masívu. Výskyt netopierov je monitorovaný a skúmaný odborníkmi z Biologického ústavu Akadémie vied ČR.

Podrobnejšie schéma systému je na informačnej doske pri Priepasti.

Hĺbka[upraviť | upraviť zdroj]

Hĺbka suchej časti priepasti je 69,5 m. Na dne sa nachádza jazierko. Pod hladinou bola priepasť zmapovaná do hĺbky -170 m (Pavel Říha, 2005), ponor nasledoval do hĺbky -181 m (Starnawski, 2000) ďalej ponor dňa 21. júna 2012 do hĺbky -217 m (Starnawski s šesťčlenným tímom českých a poľských potápačov).^[3] Bolo vykonané aj skúmanie pomocou robotov Hyball a robota HBZS Ostrava. Robot (R.O.V.) Hyball bol v hĺbke -205 m (1995). Dno nebolo dosiahnuté, pretože podľa ďalšieho prieskumu bola zistená taká konfigurácia terénu, ktorá ďalší postup robotov znemožnila.

Posledné meranie hĺbky priepasti sa uskutočnilo dňa 1. októbra 2012, kedy pri akcii speleopotápačov z organizácie ZO ČSS 7-02 Hranický kras Olomouc spustil Krzysztof Starnawski z hĺbky 217 metrov sondu do hĺbky 373 metrov. Sám potom krátko ešte zostúpil do hĺbky 225 metrov, čo je najväčšia hĺbka, dosiahnutá na tejto lokalite potápačom. Celková potvrdená hĺbka suchej i mokrej časti je teda minimálne 442,5 m (373 + 69,5). V tomto smere je však ešte potrebné urobiť množstvo výpočtov. Geológovia dnes odhadujú, že by mohla dosahovať hĺbky aj cez 700 m, čomu nasvedčujú teplota a chemické zloženie vody v jazierku.^[4]

Z historického hľadiska je zaujímavé, že RNDr. Jiří Pogoda uvádza, že v nedeľu 13. apríla 1980 pri sólovom ponore spustil sondu špeciálnej konštrukcie (klzák) zo Zubatice do celkovej hĺbky vody 260 metrov, bez toho, aby dosiahol dno. Jeho údaje o meraní sú ale neúplné a sú považované za málo dôveryhodné, pretože neboli ďalej overené.^[5] Z pohľadu dnešného poznania je meranie dr. Pogodu v súlade s realitou, ale kvôli neprehľadnosti reštrikcie v hĺbke 205 metrov by musela byť obrovská náhoda, aby jeho sonda mohla klesnúť nižšie a hlavne aby sa ju podarilo vytiahnuť späť cez spleť kmeňov, konárov a ďalších terénnych prekážok.^[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ http://www.nationalgeographic.com/adventure/activities/caving-and-canyoneering/deepest-underwater-cave-discovered/
↑ Alena Ovčačíková: Pověsti velkomoravské. Olomouc 2003.
↑ Starnawski 6/2012
↑ ^a ^b Hranická propast očima geologů. Jiří Otava, Milan Geršl, Josef Havíř, Ondřej Bábek, Marcel Kosina. Ochrana Přírody, roč. 2009, čís. 1, s. 18 -21. Dostupné online [cit. 2014-12-21]. Archivované 2014-12-21 z originálu.
↑ Čtvrt století záhady nejhlubší sondy v Propasti, Fraňo Sabbath Travěnec, 1.11.2006, speleo.cz Archivované 2007-09-27 na Wayback Machine