Ienari Tokugawa
| Ienari Tokugawa | |
|---|---|
 Šógun Tokugawského šógunátu |
|
|
|
|
| Narodenie | 18. november 1773 |
| Úmrtie | 22. marec 1841 (67 rokov) |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Ienari Tokugawa (jap. 徳川 家斉 – Tokugawa Ienari) bol jedenástym šógunom Tokugawskej dynastie, ktorý zastával úrad od roku 1786 do roku 1837. Bol známy ako zvrhlík, ktorý si držal hárem 900 žien a bol otcom vyše 55 detí (vo filmovom seriáli Kjoširo Nemuri, hral ho Raizo Ičikawa, veľa z týchto dospelých potomkov, ako žien tak aj mužov, vystupovalo v roliach záporných, zákerných postáv).
Veľa z Ienariových detí bolo adoptovaných do rôznych domov daimjóv po celom Japonsku a niektoré z nich hrali dôležitú úlohu v dejinách Bakumacu a v Bošinskej vojne. K najznámejším spomedzi nich patria: Narihiro Hačisuka (han Tokušima), Naritami Macudaira (han Cujama), Narikacu Tokugawa (najprv do Šimizu-Tokugawa, potom do Wakajamy), Narisawa Macudaira (Fukui) a ďalší.
Obsah |
Udalosti počas bakufu Ienariho [upraviť]
- Tenmei 7 (1788): Nepokoje v obchodoch s ryžou v Ede a Ósake.
- Tenmei 8 (1788): Veľký požiar v Kjóte. Požiar začal o 3 hodine ráno 29. dňa 1. mesiaca Tenmei 8 (6. marec 1788), nekontrolovane pokračoval až do 1. dňa 2. mesiaca (8. marec); žeravá pahreba tlela až kým nebola uhasená výdatným dažďom na 4. deň 2. mesiaca (11. marec). Cisár a jeho dvor pred ohňom ušiel a cisársky palác bol zničený. Žiadna rekonštrukcia nebola povolená, kým nebol dokončený nový palác. Tento oheň bol považovaný za najväčšiu udalosť. Holandský Opperhoofd (hlavný zástupca) Východoindickej holandskej spoločnosti (VOC – Vereenigde Oostindische Compagnie) v Dedžime poznamenal vo svojej oficiálnej správe, že "ľudia to považujú za veľké nebeský znamenie." [1]
- Kansei 5, 18. deň 1. mesiaca (1793): Zrútenie vrcholu vrhu Unzen.[2]
- Kansei 5, 6. deň 2. mesiaca (1793): Výbuch sopky Biwas-no-kubi[2]
- Kansei 5, 1. deň 3. mesiaca (1793): Šimabarské zemetrasenie.[3]
- Kansei 5, 1. deň 4. mesiac (1793): Výbuch sopky Mijama.[2]
Jeho pôsobenie v úrade bolo označené ako éra radovánok, výstrednosti a korupcie, ktoré skončili v katastrofálnom hladomore Tenpo v rokoch 1832 až 1837, v ktorom zahynuli tisíce ľudí.
Éry bakufu Ienariho [upraviť]
Roky, v ktorých bol Ienari šógunom sú špecificky identifikované viac ako jedným názvom éry alebo nengó.[4]
- Tenmei (1781 – 1789)
- Kansei (1789 – 1801)
- Kjówa (1801 – 1804)
- Bunka (1804 – 1818)
- Bunsei (1818 – 1830)
- Tenpó (1830 – 1844)
Referencie [upraviť]
Literatúra [upraviť]
- Screech, Timon. (2006). Secret Memoirs of the Shoguns: Isaac Titsingh and Japan, 1779-1822. London: RoutledgeCurzon. ISBN 0-7007-1720-X
- Titsingh, Isaac. (1822). Illustrations of Japan. London: Ackerman.
- Titsingh, Isaac. (1834). [Siyun-sai Rin-siyo/Hayashi Gahō, 1652], Nipon o daï itsi ran; ou, Annales des empereurs du Japon. Paris: Oriental Translation Fund of Great Britain and Ireland. --Dve kópie tejto neobvyklej knihy sú dostupné online: (1) v knižnici University of Michigan, digitalizovaná 30. januára 2007; a (2) v knižnici Stanfordskej University, digitalizovaná 23. júna 2006. Tu kliknite na originálny text vo francúzštine.
- Totman, Conrad. (1967). Politics in the Tokugawa bakufu, 1600-1843. Cambridge: Harvard University Press.
Pozri aj [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
Zdroje [upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tokugawa Ienari na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
|
Ienari Tokugawa
|
||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Ieharu Tokugawa |
šógun 1786 – 1837 |
Nástupca Iejoši Tokugawa |
