Ilioneus (syn Amfióna)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Socha Ilionea z roku 1850, kópia gréckeho originálu

Ilioneus (starogr. ἸλιονεύςIlioneus, lat. Ilioneus) je v gréckej mytológii syn tébskeho kráľa Amfióna a jeho manželky Nioby.[1]

Ilioneus bol najmladší syn zo siedmich synov tébskeho kráľa Amfióna a jeho manželky Nioby. Jeho matka sa stala obeťou pomsty bohyne Artemidy za to, že svojou vystatovačnosťou urazila jej matku Léto.[2]

Kráľovná Niobé mala dobrého muža, štrnásť krásnych detí a právom sa považovala za najšťastnejšiu ženu na svete (podľa Homéra mala šesť dcér a šesť synov).[3] Lenže jej pýcha prekročila všetky miery, keď odmietla priniesť obeť bohyni Léte, s vyhlásením, že bohyňa sa môže pochváliť len dvoma deťmi. Bohyňa Léto sa veľmi urazila a hneď sa tým posťažovala svojim deťom Apolónovi a Artemide. Po dohode sa potom rozhodli Niobu za jej pýchu exemplárne potrestať.[2][4]

Apolón sa následne vzniesol na tébske hradby, pod ktorými cvičili jej synovia a rad-radom ich svojimi smrtiacimi šípmi zabíjal. Keď prišiel rad na najmladšieho Ilionea, jeho úpenlivá prosba o život síce Apolóna obmäkčila, ale stalo sa to až potom, keď už šíp vystrelil. Keďže ako hovorí antické príslovie, "vystrelený šíp nezastaví ani boh", bolo už neskoro, šíp sa zaboril do hrude Ilionea a usmrtil ho.[1]

Keď sa o tom dozvedel Amfión, vrazil si do pŕs meč a zúfala Niobé zdvihla ruky k nebu, ale nie aby prosila bohyňu o milosť, ale aby jej vykričala, že aj vo svojom nešťastí ja šťastnejšia ako ona, lebo má ešte viac detí.[2][4]

V tom sa však zjavila bohyňa Artemis a ozvala sa struna jej luku a jej šípy zabíjali Niobine dcéry jednu po druhej. Keď už Niobe zostala nažive len najmladšia dcéra Chlóris, bolesť jej pýchu zlomila a prosila bohyňu, aby jej nechala aspoň jedno dieťa. Bohyňa bola však neoblomná a jej posledný šíp zasiahol aj Chlóridu. Niobé potom od hrôzy a žiaľu skamenela.[2][4]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 225-226.
  2. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 318.
  3. Homér, Iliada, 24,596.
  4. a b c Ovidius, Metamorphoses, 6,146-312.