Informačný horizont
Informačný horizont je definovaný ako súbor informačných zdrojov, ktoré má človek k dispozícii pri vyhľadávaní informácií. Vynára sa ako vejár možností, ktorou cestou postupovať pri uspokojovaní informačnej potreby a je súčasťou orientačného štádia informačného správania človeka. Informačné zdroje v informačnom horizonte chápeme v čo najširšom zmysle slova. Každý človek má svoj vlastný informačný horizont. Môže obsahovať osoby a sociálne siete, vyhľadávacie nástroje, webové sídla, knižnice, databázy, systémy na experimentovanie a pozorovanie, dokumenty v rôznych formách a formátoch (knihy, časopisy, videozáznamy, zborníky). Pri vytváraní mapy informačného horizontu hrajú dôležitú úlohu odporúčania expertov (učitelia, školitelia) a kolegov. Interakcie s inými ľuďmi poukazujú na hodnotu zdrojov v našom informačnom horizonte a menia ho. Napríklad ak učiteľ odporúča určitý zdroj študentovi, pozitívne ovplyvní jeho informačný horizont. Informačné zdroje v informačnom horizonte sa kategorizujú aj na počiatočné zdroje, odporúčajúce zdroje, zdroje na zúženie problému a finálne zdroje. Kritériom je nielen časový postup pri využívaní jednotlivých druhov zdrojov, ale aj postup od orientačného (referenčného) štádia vyhľadávania k hĺbkovému, zameranému a analytickému. Na základe výskumov informačného správania možno informačné horizonty rozdeliť na relatívne stabilné horizonty, ktoré odzrkadľujú stabilné preferencie človeka pri hodnotení zdrojov v rôznych situáciách a na dynamické horizonty, ktoré sú závislé od problému a situácie.[1][2]
Tvorba informačného horizontu ako začiatok vyhľadávania[upraviť | upraviť zdroj]
Ak si chceme vytvoriť informačný horizont ako začiatok vyhľadávania, mali by sme opísať špecifické situácie, ktoré nás podnecujú k hľadaniu informácií. Najdôležitejší je kontext obsahujúci študijnú úlohu alebo vedecký problém či projekt. Podrobnejšie si treba určiť najmä typy vhodných informácií, typy informačných zdrojov, odpovedať na otázku prečo práve konkrétne typy zdrojov a informácií môžu riešiť náš informačný problém. Tiež je vhodné určiť si postupnosť využitia informačných zdrojov a poradie dôležitosti typov informácií. Často sa využíva delenie informácií na dôležité, menej dôležité, okrajové. Pri určovaní a znázorňovaní informačného horizontu nám pomáha najmä nedávna skúsenosť s využívaním informácií a zdrojov. V pamäti máme zaznamenané úspešné stratégie, ktoré sme použili pri riešení predchádzajúcich informačných problémov, najmä spôsob využitia a prípadné chyby, ktorým sa chceme vyhnúť. Preto pri metóde opisu informačného horizontu výskumníci žiadajú účastníkov, aby opísali aj situácie, keď bolo ťažké /alebo ľahké nájsť informácie a kedy boli spokojní, prípadne nespokojní pri hľadaní informácií.[1]
Horizonty informačných zdrojov[upraviť | upraviť zdroj]
Pri každodennom informačnom správaní sú definované horizonty informačných zdrojov. Tieto horizonty vznikajú v širšom kontexte tzv. vnímaného informačného prostredia. Človek pri vytváraní informačného horizontu pristupuje k informačným zdrojom selektívne a pri tom posudzuje možnú relevanciu informačného zdroja. Rozlišujú sa v horizonte informačných zdrojov do troch zón:
- zóna – najviac preferované informačné zdroje,
- zóna – informačné zdroje sekundárneho významu,
- zóna – periférne informačné zdroje.
Informačný horizont je tu vlastne uhlom pohľadu pri plánovaní vyhľadávania a využívania informácií. Môžeme ho nazvať aj „myšlienkovým okom“.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ STEINEROVÁ, J. - GREŠKOVÁ, M. - ILAVSKÁ, J. 2010. Vyhľadávanie informácií a organizácia poznania v elektronickom prostredí. Bratislava : Stimul, 2010. ISBN 978-80-89236-80-0.
- ↑ SONNENWALD, Diane H., WILDEMUTH, Barbara M., HARMON, Gary L. 2001. A research method to investigate information seeking using the concept of information horizons : an example from a study of lower socio-economic students´ information seeking behaviour. In The New Review of Information Behaviour Research. 2001, vol. 2, s. 65 – 86.
- ↑ SAVOLAINEN, Reijo. 2008. Everyday Information Practices : A Social Phenomenological Perspective. Lanham (Maryland) : The Scarecrow Press, 2008. 233 s. ISBN 978-0-8108-6111-4.