Ingot (hutníctvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Ingot je kovový polotovar určený na ďalšie spracovanie. Má tvar hranola alebo zrezaného ihlanu, (zrezaného kužeľa) prípadne komplikovanejší s kruhovým, štvorcovým, alebo obdĺžnikovým prierezom. Dĺžka ingotu závisí od spôsobu jeho výroby, alebo požiadaviek na následné spracovanie.

Oceľové ingoty[upraviť | upraviť zdroj]

Oceľové ingoty sú konečným produktom oceliarní. Môžu sa vyrábať tromi spôsobmi, čo ovplyvňuje ich tvar a vlastnosti.

  1. Liatie do kokíl zvrchu. Do kokily sa leje roztavená oceľ priamo z lejacej panvy. Akosť ingotu je nižšia, pretože sa pri liatí oceľ rozstrekuje, okysličuje a dopadá naspäť do kokily.
  2. Liatie do kokíl zospodu. Ide komplikovanjší a drahší spôsob vyžadujúci lejaciu súpravu kanálov. Takto stuhnutá oceľ je čistejšia, metóda sa preto používa pri liatí akostných ocelí.
  3. Kontinuálne odlievanie. Pri ňom sa odlieva roztavená oceľ do chladeného zariadenia bez dna tzv. kryštalizátora. Z druhého konca vchádza už stuhnutá, ale ešte tvárna oceľová tyč. Tá sa priebežne reže na ingoty požadovanje dĺžky.

Ingoty z kokíl môžu mať hranolový, alebo ihlanový tvar, prípadne majú inak vytvarovaný jeden z koncov, pre sústredenie stiahnutiny na toto miesto. Ingoty z kontinuálneho odlievania najú prierez po dĺžke rovnaký.

Ak nasleduje spracovanie bezprostredne po vyrobení ingotu, tento sa po stiahnutí kokily vkladá do hlbinnej pece, pre rovnomerné prehriatie na teplotu ďalšieho spracovania. Ingoty sa ďalej spracovávajú v kováčni, alebo valcovni. V nich sa tvárnia buď na hotové výrobky: (koľajnice, drôty, tyče, a iné), alebo ďalšie polotovary.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hluchý M. a kol.: Technológia. Alfa Bratislava, 1977.