Izoelektrický bod

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Izoelektrický bod (pI) je taká hodnota pH roztoku, pri ktorej je molekula, resp. súbor všetkých molekúl pochádzajúcich z východzej molekuly v roztoku elektroneutrálna, čiže nemá žiaden elektrický náboj.

Z toho vyplýva, že sa molekula nebude pohybovať v elektrickom poli ani ku kladnej anóde ani k zápornej katóde.

Tento termín sa používa napríklad v biochémii, pri určení vlastností aminokyselín v roztoku. Aminokyseliny sú amfolyty, teda látky, ktoré sa správajú aj ako kyseliny, aj ako zásady. To je určené jej funkčnou karboxylovou a amino skupinou (aminokyselinu sú alfa amino karboxylové kyseliny). V roztoku pri pI tvorí aminokyselina obojaký ión, obe funkčné skupiny sú ionizované, je elektroneutrálna. Hodnotu pI pre aminokyseliny, ktoré majú dve disociovateľné skupiny môžme vypočítať z rovnice

pI = \frac{pK_1 + pK_2}{2}

kde

pKa_1 = -log Ka_1\,
pKa_2 = -log Ka_2\,
Ka_1 = \frac{[AH][H^+]}{[AH_2^+]}, Ka_2 = \frac{[A^-][H^+]}{[AH]}

Pokiaľ je pH nižšie ako pI, nastáva protonizácia aminokyseliny, a preto v roztoku prevláda kladne nabitá forma. Naopak v zásaditejšom prostredí aminokyselina odovzdáva protón a prevažuje aniónová forma.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]