Ján Krstiteľ Horváth

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Ján Krstiteľ Horváth (* 13. júl 1732, Köszeg, Maďarsko – † 21. október 1800, Pešť, Maďarsko) bol maďarský fyzik a filozof.

Narodil sa 13. júla 1732 v Köszegu. Ako 19-ročný vstúpil do jezuitského rádu a po štúdiách na trnavskej univerzite stal sa prefektom konviktu v Trnave, profesorom filozofie na jezuitskom kolégiu v Budíne, napokon profesorom filozofie a fyziky na svojej alma mater. Po presťahovaní univerzity do Budína pokračoval v prednášaní tam, až do svojho odchodu na dôchodok v r. 1792. V r. 17841785 zastával aj funkciu rektora. Bol plodným autorom fyzikálnych, sčasti aj matematických učebníc a filozofických diel. Viaceré z jeho prác vyšli v niekoľkých, dokonca aj v zahraničných vydaniach (Augsburg, Benátky), boli predlohami ďalších podobných diel a výrazne ovplyvnili výuku matematicko-fyzikálnych predmetov na samotnej univerzite, na kráľovských akadémiách a vyšších stredných školách v Uhorsku v posledných desaťročiach 18. a v prvých decéniách 19. storočia. Patril k najvýznamnejším profesorom–prírodovedcom trnavskej univerzity, v jeho diele dochádza k definitívnemu víťazstvu newtonovskej fyziky na škole, aj k osamostatneniu fyziky od filozofie a iných disciplín. Prvky modernosti nesie v sebe aj jeho dvojzväzková učebnica matematiky (Trnava 17721773), do ktorej ako prvý autor v Uhorsku zaradil aj kapitolu o kužeľosečkách. Zomrel 21. novembra 1800 v Budapešti.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.