Jan van Eyck
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jan van Eyck (* 1385, Maaseik, Belgicko – † 1441, Bruggy, Belgicko) bol flámsky maliar, jeden z prvých, ktorí spopularizovali olejomaľbu.
Patrí k najväčším a najvýznamnejším maliarom zaalpskej renesancie.Nebol síce vynálezcom olejomaľby, dokonale však zvládol techniku lazúr - nanášania vrstiev transparentnej maľby. Mimoriadne citlivo dokázal vystihnúť aj dopadajúce svetlo. Vyžíval sa v opise záhybov drapérie a presne vymedzoval rozhranie medzi dopadajúcim svetlom a odvrátenou stranou tvaru. Maľoval aj sochy,a to s natoľko presnými kontrastmi svetla a tieňa, že len ťažko uveriť,ž e nie sú trojrozmerne.
Dielo [upraviť]
- Podobizeň manželov Arnolfiniových, 1432
- Gentský oltár (Adorácia mystického Baránka), 1432 – katedrála sv. Bava, Gent, Belgicko
- Zvestovanie Panne Márii, 1440, olej na dreve, Thyssen-Bornemisza Collection, Lugano-Castagnola, Švajčiarsko.
- Madona z Luccy, asi 1430 – Städelsches Kunstinstitut, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jan van Eyck