Rovnodennosť
Rovnodennosť alebo ekvinokcium má viacero ekvivalentných definícií:
- jeden z dvoch okamihov (resp. v širšom zmysle - nepresne - dní) za rok, počas ktorých zdanlivá geocentrická ekliptikálna dĺžka Slnka je 0°, resp. 180° ("zdanlivá" znamená po zohľadnení aberácie a nutácie a "geocentrická" znamená pozorovaná hypotetickým pozorovateľom v strede Zeme)
- jeden z dvoch okamihov (resp. dní) za rok, počas ktorých obraz Slnka (presnejšie: stred obrazu Slnka) prechádza svetovým rovníkom (inými slovami: ...počas ktorých je deklinácia Slnka 0 stupňov; ešte inak:...počas ktorých ekliptika pretína svetový rovník; ešte inak: ... počas ktorých Slnko prechádza bodom rovnodennosti)
- jeden z dvoch okamihov (resp. dní) za rok, počas ktorých zemská os (počas obehu Zeme okolo Slnka) smeruje najmenej "preč od Slnka" a najmenej "smerom k Slnku", t. j. smeruje najviac "nabok od Slnka"
- jeden z dvoch okamihov za rok, počas ktorých existuje jedno miesto na rovníku, na ktorom slnečné lúče dopadajú kolmo na zemský povrch, t. j. Slnko je tam v nadhlavníku (ak vztiahneme pojem rovnodennosť na celý deň, tak je počas dňa rovnodennosti postupne Slnko v nadhlavníku na celom rovníku)
- jeden z dvoch dní za rok, počas ktorých sú svetlá časť dňa aj noc takmer rovnako dlhé, teda trvajú 12 hodín ["takmer" je v definícii preto, lebo z rôznych vedľajších príčin v skutočnosti netrvajú počas rovnodennosti deň aj noc úplne presne rovnako dlho]
Rozlišuje sa:
- marcová rovnodennosť alebo jarná rovnodennosť, ktorá nastáva okolo 20. marca
- septembrová rovnodennosť alebo jesenná rovnodennosť, ktorá nastáva okolo 22. septembra.
Dňom marcovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jar, na južnej pologuli jeseň. Dňom septembrovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jeseň, na južnej pologuli jar. Termín "jarná", resp. "jesenná" rovnodennosť síce prísne vzaté platí len pre severnú pologuľu, ale v astronómii sa tradične používa aj pre južnú.
Bod ekliptiky, v ktorom sa nachádza Slnko v okamihu rovnodennosti, sa nazýva bod rovnodennosti (ekvinokciálny bod), t. j. buď jarný bod alebo jesenný bod.
Príčina
[upraviť | upraviť zdroj]Jav rovnodennosti je spôsobený sklonom zemskej osi od roviny ekliptiky a obehom Zeme okolo Slnka. Ide totiž o miesta na dráhe obehu Zeme okolo Slnka, v ktorých platí, že zemská os smeruje najmenej "preč od Slnka" a najmenej "presne k Slnku", t. j. smeruje najviac "nabok od Slnka". Takáto poloha Zeme spôsobuje, že je severná pologuľa (ako celok) aj južná pologuľa (ako celok) ožarovaná Slnkom rovnako intenzívne, a že je deň rovnako dlhý ako noc.
Dôsledky
[upraviť | upraviť zdroj]V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu – 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól). V deň jarnej rovnodennosti na severnom póle po prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá a tým sa končí polárny deň a nastáva polárna noc. Pri jesennej rovnodennosti sa zase začína polárna noc na severnom póle a na južnom sa začína polárny deň. Výška Slnka nad horizontom sa rovná výške svetového rovníka v danej zemepisnej šírke. Vyplýva to z toho, že Slnko má nulovú deklináciu.
Výpočet uhla dopadu slnečných lúčov
[upraviť | upraviť zdroj]Dopad slnečných lúčov na danú rovnobežku môžeme ľahko vypočítať aj v prípade rovnodennosti:
x = rovnobežka, na ktorej chceme vypočítať dopad slnečných lúčov. y = uhol, ktorý zvierajú dopadajúce slnečné lúče so zemským povrchom.
90° − x = y
Pre Bratislavu platí 90° − 48° = 42° t. j. 20. marca a 23. septembra napoludnie dopadajú slnečné lúče pod uhlom 42°.
