John Jay

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
John Jay

John Jay (* 12. december 1745 - † 17. máj 1829) bol americký politik, štátnik, revolucionár, diplomat a právnik.

Je jedným z Otcov zakladateľov Spojených štátov, slúžil v Kontinentálnom kongrese a bol zvolený za prezidenta tohto zhromaždenia v roku 1778. Počas aj po skončení Americkej revolúcie bol vyslancom v Španielsku a vo Francúzsku, prispel tak k formovaniu americkej zahraničnej politiky a k zabezpečeniu výhodných podmienok mieru s Britániou a Francúzskom. Je spoluautorom Federalistických listov spolu s Alexanderom Hamiltonom a Jamesom Madisonom.

Jay bol prvým Predsedom Najvyššieho súdu Spojených štátov od roku 1789 do 1795. V roku 1794 dohodol tzv. Jayovu zmluvu s Britmi. Ako vodca novej Strany federalistov bol zvolený do úradu guvernéra štátu New York, ktorý zastával v rokoch 1795-1801. Bol popredným odporcom otroctva a obchodu s otrokmi v New Yorku. Prvý pokus o schválenie emancipačných zákonov v roku 1777 mu nevyšiel, uspel však roku 1799, keď podpísal zákon, ktorý nakoniec oslobodil otrokov v New Yorku.

Znovu bol menovaný predsedom Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických 18. decembra 1800, ale menovanie odmietol a v 55 rokoch opustil politiku.

John Jay zomrel 17. mája 1829 v Bedforde, štát New Jersey.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]