Juraj Rajec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Juraj Rajec (* 25. október 1906, Dubnica nad Váhom – † 14. apríl 1987, Nitra) bol slovenský novotomistický filozof zameraný na filozofiu práva a filozofickú axiológiu, publicista.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Počas vysokoškolských štúdií i po nich bol činný v autonomistickom krídle hnutia slovenských katolíckych akademikov, sústredených najmä vo vysokoškolskom internáte Svoradov. V roku 1940 obhájil dizertačnú prácu, ktorá vyšla aj knižne pod názvom Princípy hierarchie normovej. Od roku 1940 bol odborným radcom na MŠANO a redigoval v Trenčíne časopis Skaut. Oženil sa, jeho manželka bola sestrou Karola Murína. Od roku 1941 prednášal filozofiu práva na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity a už o tri roky bol vymenovaný za profesora. Po vojne bol dva razy väznený, a to v roku 1946 (vyšetrovacia väzba a násilné preloženie do Trenčianskych Teplíc, kde prostredníctvom svojich bývalých študentov sprostredkovával kontakty s emigráciou, predovšetkým so svojím švagrom v zahraničí) a v rokoch 1950 – 1954 v Jáchymove (odsúdený údajne za rozvracanie republiky a úklady voči štátu). Po prepustení pracoval vo výrobe (predavač železiarskeho tovaru v Drutechne, vrátnik v Dopravnom závode v Bratislave). V roku 1969 emigroval spolu s manželkou do Švajčiarska, kde bol zamestnaný na pošte a manželka v lekárni. No po náhlej manželkinej smrti (srdcový infarkt) sa zlomený vrátil roku 1971 aj s jej urnou na Slovensko. O rok Krajský súd uznal oboch manželov za nevinných a bola mu prinavrátená polovica zo zhabaného majetku. Pracoval v prekladateľskom oddelení knižnice Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Dvakrát bol hospitalizovaný pre psychické depresie v Pezinku, odkiaľ ho občas zobral brat Anton na doliečenie do Nitry. Nechcel trvalejšie bývať u brata v Nitre, lebo nechcel sa oddeliť od bratislavského intelektuálneho prostredia sústredeného aj okolo univerzitnej knižnice. Na jar v roku 1987 ho brat pre veľmi zlý zdravotný stav vzal k sebe do Nitry, kde ešte toho istého roku zomrel. Pochovali ho v rodnej Dubnici. Profesor Rajec i v časoch nepohody a prenasledovania v 70. a 80. rokoch študoval najmä etické a ontologické diela nemeckých a scholastických filozofov.

Dielo (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Svätý Tomáš – stĺp kresťanskej kultúry. In: Svoradov, 1938, č. 5 – 6
  • Encyklika Divini redemptoris a Slovania. In: Svoradov, 1939, č. 1 – 2
  • Štyri svetové názory a slovenskí katolíci. In: Svoradov, 1940, č. 5 – 6
  • O svojskú filozofiu našich dejín. In: Kultúra, 1940, č. 9 – 10
  • Princípy hierachie normovej (monografia), Bratislava 1940, 150 s.
  • O zrade inteligencie. In: Svoradov, 1940, č. 2, s. 43
  • Za novou renesanciou, In: Smer, 1941, č. 3
  • Príď kráľovstvo Tvoje! In: Smer, 1941, č. 6
  • Tragika svetla. In: Smer, 1944, č. 2
  • Zmysel utrpenia. In: Smer, 1944, č. 2

Práce o ňom[upraviť | upraviť zdroj]

  • Polakovič, Š.: (rec.): Rajec, J.: Princípy hierarchie normovej, 1940. Filozofický zborník, 1941, č. 1, s. 58 – 62
  • Babor, J. (rec.): Princípy hierarchie normovej, 1940. In: Kultúra, 1940, s. 434 –438
  • Spesz, A.(rec.): Rajec, J.: Princípy hierachie normovej, 1940. In: Theologica Catholica Slovaca, 1941, s. 148 – 150
  • MÜnz, T.: In: Filozofia, 1994, č. 7, s. 436 – 437.
  • LETZ, J.: Slovenská kresťanská filozfia a jej perspektívy. Krakov / Trnava, 2010, S. S. 37 - 38, 346.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.