Karol Ivan Kiszely

	Karol Ivan Kiszely
	slovenský múzejník, knihovník
Narodenie	12. október 1881; Banská Bystrica
Úmrtie	12. apríl 1947 (65 rokov); Banská Bystrica
	Biografický portál

Karol Ivan Kiszely (* 12. október 1881, Banská Bystrica – † 12. apríl 1947, Banská Bystrica) bol pedagóg, pamiatkar, archivár múzejník a knihovník.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V rodinnom kruhu

Karol Kiszely sa narodil 12. októbra 1881 v Banskej Bystrici. Pochádzal z rodiny, ktorej predkovia prastarý otec Michal Kiszely a starý otec Karol Ján Kiszely boli uznávanými opravármi a výrobcami organov. Jeho otec Ján Kiszely bol právnikom, úradníkom sporiteľne a neskôr riaditeľom banky. Matka Hermína Dobrovitsová bola sestrou Idy Dobrovitsovej manželky Svetozára Hurbana Vajanského.

Za štúdiom do sveta

Svoje štúdium začal v rodnom meste na banskobystrickom evanjelickom gymnáziu, ktoré ukončil maturitou. Potom pokračoval na univerzite v Budapešti, kde získal vysokoškolské vzdelanie. Tu vyštudoval históriu, zemepis a orientalistiku. Popri turečtine ovládal latinský jazyk, nemčinu, maďarčinu a slovenčinu. Bol jediným Banskobystričanom ovládajúcim turečtinu. V rámci svojich študijných ciest navštívil mnohé orientálne krajiny, napr. Turecko, Kaukaz, krajiny Orientu. Následne o týchto výskumných cestách prednášal na pôde Uhorskej zemepisnej spoločnosti v Budapešti, ale aj v Banskej Bystrici.

Úspešná učiteľská kariéra

V školskom roku 1914 – 1915 nastúpil na pozíciu pomocného profesora bez nároku na odmenu na Evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici, kde vyučoval zemepis, dejepis, prírodopis, gréčtinu a dokonca matematiku.

Všetko pre kultúru v meste Banská Bystrica prostredníctvom múzea a knižnice

Keď v roku 1915 zomrel jeden z troch nehonorovaných kustódov múzea Samuela Bothár, voľba na jeho nástupcu padla práve na Karola Kiszelyho. Mesto ho preto už o dva roky 29. marca 1917 definitívne menovalo jediným správcom banskobystrického mestského múzea so sídlom v Matejovom dome. V tejto funkcii pôsobil až do svojej smrti. Zaslúžil sa o budovanie múzea, ktoré v roku 1925 prihlásil do Zväzu československých múzeí. Mesto ho ďalej 3. februára 1926 popri správcovstve múzea jednohlasne ustanovilo aj za mestského knihovníka. Mestská knižnica bola zriadená v malej zasadacej sieni budovy radnice na námestí v Banskej Bystrici. Vzhľadom na bohaté knižničné tradície mesta inicioval 5. januára 1929 v mestskej rade zriadenie vedeckej knižnice. V tom čase sa ale myšlienka neujala. Satisfakcie sa mu však dostalo ako správcovi knižnice, keď mesto po mnohých úvahách určilo pre Mestskú verejnú knižnicu samostatný trakt novej budovy Štátneho učiteľského ústavu v prvej polovici roku 1935, kde postupne zriadil verejnú čitáreň. V roku 1932 ho Štátny referát na ochranu pamiatok na Slovensku menoval za štátneho konzervátora v okrese Banská Bystrica.

V spolupráci s Osvetovým zborom pripravil kurz sprievodcov po pamiatkach Banskej Bystrice a okolia, ktorý skončil preskúšaním frekventantov pred komisiou 5. mája 1937.

Ako zanietený múzejník a banskobystrický lokálpatriot sa zapojil do príprav výstavy pod názvom Staré umenie na Slovensku v Prahe. Zo zbierok mestského múzea vybral najreprezentatívnejšie zbierkové predmety z obdobia gotiky, ktoré na výstave vynikajúco reprezentovali Banskú Bystricu a Slovensko a ktoré pri tejto príležitosti zreštaurovala zdarma Umelecká beseda v Prahe. Dňa 9. decembra 1939 bol v Martine založený Zväz slovenských múzeí, kde medzi zakladajúcimi múzeami bolo zastúpené aj Mestské múzeum v Banskej Bystrici v zastúpení Karolom Kiszelym a Dr. Jozefom Karvašom. Obaja boli zvolení za členov muzeálnej rady zväzu, pričom Karol Kiszely bol na 3. zjazde zväzu v roku 1943 zvolený za druhého podpredsedu Zväzu múzeí na Slovensku. V roku 1939 pripravil umeleckohistorické muzeálie pre svetovú výstavu v New Yorku a v roku 1942 pre národopisnú výstavu Slovensko v Stuttgarte.

Charakterný, čestný a pracovitý

Karol Kiszely si dokázal zachovať ľudskú dôstojnosť a pevný charakter aj v zložitej životnej situácii v roku 1944, v ktorej prejavil osobnú statočnosť a odvahu, keď počas SNP po jeho ústupe do hôr ukryl v Mestskom múzeu v Banskej Bystrici časť archívu SNM vrátane tajného archívu dr. Vavra Šrobára. Karol Ivan Kiszely bol členom sedemnástich domácich a zahraničných vedeckých a odborných spoločností. Aktívne publikoval doma aj v zahraničí. V roku 1937 napísal a vydal prvého slovenského Sprievodcu Mestského múzea v Banskej Bystrici a v roku 1941 publikáciu Banská Bystrica – perla Slovenska, ktorá vyšla pre účastníkov Matičných dní v Banskej Bystrici v dňoch 9. – 11. mája 1941. Karol Kiszely bol a zostáva zosobnením morálnej a odbornej integrity, človekom, ktorý pracoval sedem dní v týždni v prospech mesta, múzea a knižnice. Spolu s likvidáciou starého meštianskeho domu padla pravdepodobne za obeť aj celá jeho pozostalosť.

Karol Kiszely zomrel 12. apríla 1947 po dlhej chorobe vo svojom rodnom dome, bez potomkov. Pochovaný je spolu s manželkou na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici. Jeho rodný dom na terajšej Skuteckého ulici č. 3 odkúpil v roku 1953 Jednotný národný výbor a po jeho asanovaní tu bola postavená budova kina Hviezda.

Ako znalec dejín Banskej Bystrice a okolia vykonával lektorskú službu, organizoval kurzy sprievodcov, spracoval dejiny Matice slovenskej v Banskej Bystrici za roky 1963-1875.

Známy bibliofil, majiteľ bohatej knižnice, zberateľ. V tlači informoval o činnosti múzea a knižnice, publikoval state o knižnici evanjelický gymnázia a prvej knižnej zbierke J. Čaploviča, štúdie uverejňoval aj v maďarských časopisoch a zborníkoch. Člen Uhorskej zemepisnej spoločnosti a ďalších 16 vedeckých spoločností, člen muzeálnej rady Zväzu slovenských múzeí, od 1943 jej predseda.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský biografický slovník
GLOCKO, Filip: Karol Ivan Kiszely. In: Radničné noviny mesta Banská Bystrica, ročník XIII., číslo 5., máj 2019, s. 12.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 95 - evanjelická farnosť Banská Bystrica; pokrstený ako Károly Ivan László Keszely