Katarzia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Katarzia (z gr. Katharsis = očistenie, oslobodenie) je vnútorná očista, predovšetkým zážitkom. Výsledný povznášajúci a očisťujúci účinok, dosahovaný najmä prežívaním deja umeleckého diela. Katarziu možno chápať aj ako dianie alebo opatrenie, ktoré má viesť k dosiahnutiu stavu očisty.

podľa Aristotela[upraviť | upraviť zdroj]

Ucelenú teóriu katarzie vypracoval Aristoteles. Podľa neho je katarzia očistenie, ku ktorému dochádza pod vplyvom otrasnej prudkosti dramatického zážitku, ktorého efekt podnecuje k premýšľaniu a dodatočnému duševnému spracovaniu. Dochádza k prechodnému uvoľneniu sebauvedomenia. Divák sa takmer stotožňuje s hrdinom drámy, preberá jeho pocity a v predstavách aj sám žije v jeho svete. Už nie je viac tým človekom, ktorým býva vo svojich všedných dňoch, táto jeho existencia dočasne zaniká. Pocity hrdinu drámy prenikajú divákom, ktorý spoznáva napätia zvláštnych osudových situácií ľudskej existencie, a keď sa tragédia skončí, odznie posledné slovo a zmiznú masky, pozornosť sa pomaly vracia do zvyčajného rámca, prežité emócie a vášne očistili dušu od rozličných afektov a napätí, ktoré sa v nej nakopili.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.