Kersti Kaljulaidová
| Kersti Kaljulaidová | ||||||||
| estónska politička | ||||||||
.jpg) | ||||||||
| 5. prezidentka Estónska | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 10. októbra 2016 – 11. októbra 2021 | ||||||||
| Premiér | Taavi Rõivas Jüri Ratas Kaja Kallasová | |||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 30. december 1969 (54 rokov) Tartu, Estónsko | |||||||
| Politická strana | Erakond Isamaaliit (2001 - 2004) | |||||||
| Alma mater | Tallinna Mustamäe Gümnaasium (od 1987) Tartuská univerzita (do 1992) | |||||||
| Profesia | úradníčka, konzultantka, riaditeľka, podnikateľka a politička | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Súrodenci | Raimond Kaljulaid | |||||||
| Manžel |
Georgi-Rene Maksimovski | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| Kersti Kaljulaidová na president.ee | ||||||||
 | Kersti Kaljulaidová (multimediálne súbory) | |||||||
Kersti Kaljulaidová (estón. Kersti Kaljulaid; * 30. december 1969, Tartu, Estónsko) je estónska politička, v období od októbra 2016 do októbra 2021 prezidentka Estónska, ktorá vo funkcii vystriedala Toomasa Hendrika Ilvesa. Stala sa tak prvou ženou v prezidentskom úrade a v 46 rokoch zároveň najmladšou osobou s najvyššou ústavnou funkciou krajiny.[1][2]
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
Kersti Kaljulaidová v roku 1992 vyštudovala biológiu na univerzite v Tartu a v roku 2001 tu získala aj titul MBA v odbore manažment.[1] Vo svojom prvom obore nenašla uplatnenie a tak v 90. rokoch 20. storočia už ako mladá matka pôsobila ako manažérka pre telekomunikačnú spoločnosť a potom pre investičnú banku.[1][2] V roku 1999 sa dostala k politike.[2]
Medzi rokmi 1999 a 2002 bola ekonomickou poradkyňou premiéra Marta Laara a v roku 2002 sa stala ako prvá žena riaditeľom elektrárne.[1][2] Pri tom sa venovala aj publicistike a ako analytička písala o sociálnych a ekonomických témach a témach Európskej únie. Medzi rokmi 2004 a 2016 pôsobila v Európskom dvore audítorov ako estónska zástupkyňa.[1]
Predtým bola členkou pravicovej konzervatívnej strany Vlasť.[1][2]
Prezidentka krajiny[upraviť | upraviť zdroj]
Na konci augusta 2016 prebehla tri hlasovania parlamentu o novej hlave štátu, ale žiadne nebolo úspešné. V septembri tak prebehlo zvláštne voličské grémium, ale ani to neuspelo a proces sa tak vrátil do rúk parlamentu, ktorý na začiatku októbra hlasoval znova.[1]
Hoci pri tejto voľbe mala Kaljulaidová protikandidáta, napr. nezávislého právnika Allare Joksa, bývalého eurokomisára Siima Kallasa z vládnucej Reformnej strany, či bývalú ministerku Mailis Repsovovú z opozičnej Estónskej strany stredu, na jej podpore sa vopred dohodla väčšina parlamentných strán. Pri voľbe tak nemala reálneho súpera. Zo 101 poslancov hlasovalo 81 za a 17 konzervatívcov proti, pričom minimum pre zvolenie bolo 68 hlasov.[1] Pri registrácii kandidátov získala dokonca 90 hlasov, vrátane všetkých členov vládnej koalície a 23 opozičných poslancov.[2]
Kaljulaidová sa oficiálne ujala funkcie 9. októbra 2016 a slávnostnú prísahu v parlamente zložila 10. októbra. Na inaugurácii prišla s dosluhujúcim prezidentom Toomasom Hendrikom Ilvesom.[3]
Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]
Z dvoch manželstiev Kaljulaidovej vzišli štyri deti a stala sa tiež babičkou.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i Estonsko má první prezidentku [online]. 2016-10-03, [cit. 2020-07-19]. Dostupné online. (česky)
- ↑ a b c d e f ČTK; BAROCHOVÁ, Anna. Estonci do čela země zvolili poprvé ženu, evropskou účetní Kaljulaidovou [online]. 2016-10-03, [cit. 2020-07-19]. Dostupné online. (česky)
- ↑ Nová estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová zložila prísahu [online]. 2016-10-10, [cit. 2016-10-29]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kersti Kaljulaidová
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kersti Kaljulaidová na českej Wikipédii.
| Prvá estónska republika |
|  |
|---|---|---|
| Druhá estónska republika |
| |