Klasický mor ošípaných

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nezamieňať s heslom Africký mor ošípaných.

Klasický mor ošípaných (KMO) je vysoko infekčné vírusové ochorenie, ktoré postihuje ošípané a diviaky, pôvodca koluje v populácii, čo znamená riziko znovuzplanutia ochorenia. Ochorenie nie je prenosné na ľudí.[1]

Priebeh[upraviť | upraviť zdroj]

Môže byť akútny, subakútny, chronický, atypický alebo inaparentný (skrytý), v závislosti od virulencie infekčného agens (pôvodu).

Akútna forma

Vysoko virulentné kmene, príznaky hemoragickej septikémie s vysokou morbiditou a mortalitou.

Chronická forma

Kmeňmi so zníženou virulenciou, príznaky zápalových procesov tráviaceho a dýchacieho traktu, alebo inaparentne v sprievode porúch reprodukcie.

Toto ochorenie patrí k hospodársky najzávažnejším, nepodarilo sa ho eliminovať (vylúčiť). V rámci vnútorný trh je zákaz vakcinácie. Na rozdiel od Severnej Ameriky sa krajinám Európskeho kontinentu doteraz nepodarilo eliminovať infekciu. Do roku 1993 sa u nás ošípané vakcínovali voči tomuto ochoreniu. Vzhľadom k vytváraniu vnútorného trhu k krajinách , kde je vakcinácia zakázaná, upúšťajú krajiny vstupujúce do od vakcinácie a tým sú celé populácie ošípaných vystavené možnosti infekcie.

Šírenie infekcie[upraviť | upraviť zdroj]

Najmä voľne žijúcimi, aj hranice krajín prechádzajúcimi diviakmi, ich trusom, surovým alebo nedostatočne tepelne opracovaným mäsom infikovaných ošípaných, alebo diviakov, alebo výrobkami z tohto mäsa.

Zaradenie a hodnotenie vírusov podľa[upraviť | upraviť zdroj]

  • a) typu nukleovej kyseliny – vírusy delíme na DNA a RNA vírusy
  • b) štruktúry a tvaru kapsidu – počtu protomérov a usporiadania kapsomérov
  • c) sérologických vlastností bielkovín kapsidu
  • d) typu napadnutého hostiteľa, vírusy delíme na: rastlinné, živočíšne a bakteriálne – bakteriofágy – sú druhovo špecifické. Využitie pri fagotypizácií a fagoterapii.

Priebeh infekčného cyklu bakteriofágov v bakteriálnej bunke[upraviť | upraviť zdroj]

Fág sa zachytí na povrchu baktérie, prenikne a uloží do bunky svoju DNA, v nej produkuje svoje vlastné zložky, ktoré porušujú bakteriálnu stenu, potom novovzniknuté bakteriofágy opúšťajú bunku a napádajú ďalšie baktérie.

Vlastnosťou vírusov je ich schopnosť striedať hostiteľa.

Niektoré vírusy sa množia len v niektorých bunkách hostiteľa – epitel bunky, dýchacie orgány, nervové bunky.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŠVPS SR. Klasický mor ošípaných (KMO) [online]. svps.sk, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ŠNIRC, Július; SOKOL, Jozef; ŠŤASTNÝ, Pavel; PODMANICKÝ, Dušan. Klasický mor ošípaných. Bratislava : Štátna veterinárna správa, 1997. 63 s. ISBN 80-7148-008-8.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]