Kleoitas
Kleoitas (starogr. Κλεοίτας – Kleoitas) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.[1][2][3]
Sochár Kleoitas, syn Aristokla z Atén, bol činný v prvej polovici 5. storočia pred Kr. Pausanias uvádza, že jednu z jeho sôch videl na aténskej Akropole: „Kto ale dáva umeleckým výtvorom prednosť pred starobylými pamiatkami, môže sa pozrieť na tieto veci. Je tu muž s prilbou, dielo Kleoitovo, a i strieborné nechty mu Kleoitas vytvoril...“[4]
Je možné, že sochár Kleoitas bol vynálezcom štartovacieho zariadenia pre pretekárske vozy na hippodrome v Olympii. Podľa Pausania bol vraj na tento svoj vynález taký hrdý, že si na jednu sochu v Aténach dal napísať:
- Prvý, kto kedy v Olympii ohradu koní dal zriadiť,
- Kleoitas Aristokleov, ten tiež vytvoril mňa.“[5]
Olympijský hippodrom (hippodromos), trať či pretekárska dráha pre vozy a kone, sa nachádzal južne od Kronovho pahorku v rovine pri rieke Alfeios.[6] Kleoitovo štartovacie zariadenie, podľa opisu Pausania, malo podobu lodnej provy. Keď ho určený zriadenec pri štarte uvádzal do pohybu, k žrdi upevnený kovový delfín začal pomaly klesať a kovový orol stúpal hore. Nato sa spustili závory, najprv tie, ktoré boli najbližšie k obom bočným stranám, takže kone, čo stáli za nimi vybehli prvé. Keď dobehli do línie s tými, čo stáli v druhom rade odzadu, padla závora i pred nimi. Tak to pokračovalo, kým sa všetci navzájom v behu nevyrovnali na špici tohto zariadenia.[5][7]
Kleoitas mal aj žiaka, ktorým bol jeho syn Aristokles.[1]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Kleoitas [1]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 367.
- ↑ Nigel Spivey, Nigel Jonathan Spivey. The Ancient Olympics. Oxford : Oxford University Press, 2005. ISBN 978-01-9280-604-8. S. 88.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 71.
- ↑ a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 474.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 575.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 158-159.