Komplex vírusovej leukémie mačiek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Feline leukemia virus
Titulok=
{{{Titulok}}}
Čeľaď (familia) Retrovírus Retroviridae
Rod (genus) Lentivirus Lentivirus
Druh (species) Feline leukemia virus Feline leukemia virus
Vedecký názov
'
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Komplex vírusovej leukémie mačiek (Leukémia mačiek, zaužívaná skratka FeLV) je choroba vyvolaná vírusom zo skupiny retrovírov a spôsobuje u mačiek poruchu obranyschopnosti a nádorové bujnenie. Ide o nákazlivé ochorenie zvyčajne končiace smrťou.

Vírus[upraviť | upraviť zdroj]

Mačací leukovírus (FeLV) je pôvodcom leukózy, nazývanej tiež mačacia leukémia. Ide o gammaretrovírus. Ten existuje v troch typoch (A, B a C), pričom iba podtyp A spôsobuje toto smrteľné ochorenie.

Mimo tela mačky je vírus veľmi nestály, ničia ho vyššie teploty, sucho a slnečné žiarenie. Vo vlhku a pri izbovej teplote môže vírus prežívať po dobu 7 dní. Vírus je citlivý na väčšinu dezinfekčných prostriedkov. Obavy o zdravie zvieraťa vo veterinárnych ambulanciách a na výstavách sú za dodržiavania hygienických predpisov neopodstatnené.

Tento vírus je špecifický pre mačky a nebol preukázaný prenos na iné zvieratá alebo na človeka. Vnímavé sú všetky plemená mačiek a choroba sa postihuje zvieratá po celom svete. Častejšie sa vyskytuje u mačiek chovaných voľne alebo polovoľne a tiež u mačiek chovaných vo väčších skupinách (útulky, mačacie azyly, veľkochovy).

Prenos[upraviť | upraviť zdroj]

Nákaza sa prenáša z mačky na mačku náhodným kontaktom (uhryznutie, poškriabanie). Mačka predáva infekciu svojim potomkom placentou a mliekom. Doterajšie výskumy poukazujú na skutočnosť, že po dobu 1 mesiaca sú mačiatka pred nákazou chránené prijímaním mledziva.

Už na druhý až dvanásty deň po infikovaní sa vírus rozširuje lymfatickou cestou (v uzlinách dutiny ústnej a v krku), potom sa šíri do kostnej drene a čreva. Pri zníženej obranyschopnosti dochádza k virémii.

Klinické príznaky[upraviť | upraviť zdroj]

Prvotná infekcia sa prejavuje vysokými teplotami, nechutenstvom a apatiou. Mačatá zvyčajne uhynú, dospelé mačky pokiaľ infekciu prekonajú, stávajú sa prenášačmi vírusu. Pri strese alebo poklese obranyschopnosti sa choroba prejaví u dospelej mačky neskôr.

Príznaky FeLV nemusia byť špecifické. Mačka celkovo chradne, môže mať zväčšené uzliny, môže tiež trpieť na rôzne zápalové ochorenia (dutina ústna, zvukovod, koža). V neskoršom štádiu sa pridružujú nádorové ochorenia rôznych orgánov, rozvíja sa leukémia. Vírus zasahuje všetky telesné sústavy. Vyvoláva stratu imunity s následnými druhotnými infekciami.

Infikované kotné mačky neprejavujúce príznaky ochorenia porodia buď predčasne, alebo sa jej narodia mŕtve plody, prípadne mačiatka takmer okamžite hynú.

Terapia[upraviť | upraviť zdroj]

Nie je známa účinná terapia. Pri podozrení na ochorenie je potrebné zviera oddeliť od ostatných mačiek a tiež oddeliť mačky, ktoré s ňou prišli do styku. Liečia sa sekundárne infekcie, pričom ich liečba vedie k predĺženiu života mačky aj na niekoľko rokov a zmierňujú jej utrpenie.

Mačky s pozitívnym testom na FeLV sa nesmú vakcinovať proti tomuto ochoreniu ako ani proti iným chorobám pre nedostatočnú schopnosť tvorby protilátok.

Prevencia[upraviť | upraviť zdroj]

Prevencia spočíva v oddelení chorých zvierat od zdravých. Je potrebná karanténa a krvný test nových zvierat v domácnosti. Dôležitá je vakcinácia. Očkujú sa zdravé zvieratá, ktorým bol bezprostredne pred očkovaním urobený krvný test s negatívnym výsledkom.

Test[upraviť | upraviť zdroj]

FeLV test je imunochromatografický test detekujúci FeLV antigény v krvi, sére či plazme.