Konformizmus (psychológia)

Konformizmus alebo konformita alebo prispôsobivosť je prispôsobenie sa prevažujúcim či dominantným názorom, požiadavkám, normám skupiny či spoločnosti, v ktorej človek žije, a potlačenie vlastných prejavov.

Rôzni autori sa zhodujú v tom, že určitá miera konformity je jedným z logických dôsledkov socializácie a zaručuje bezkonfliktné fungovanie spoločnosti. Nadmerná konformita vedie naopak k potlačeniu vlastnej individuality, k povrchnej akceptácii spoločenských rolí, aj k nezodpovednosti. Býva napríklad spájaná s byrokraciou.

Opakom konformizmu je antikonformizmus (antikonformita), ktorý sa môže javiť ako zásadovosť, ale aj nepružnosť, neprispôsobivosť, tá občas môže prerásť až do revolty. Objavuje sa najčastejšie u mladých ľudí, pripisuje sa umelcom (bohémom), výnimočným aj marginálnym osobnostiam. Silný antikonformizmus môže prerásť až v deviantné správanie.

Stred medzi konformizmom a antikonformizmom tvorí nonkonformizmus. Je to správanie, ktoré nie je konformizmom vôbec ovplyvnené. Človek sa správa podľa vlastného uváženia, rozumu. Berie do úvahy dôsledky svojho jednania, zvažuje rôzne uhly pohľadu.

Typy konformizmu

• Vyhovenie

Je typom vonkajšieho prispôsobenia, ktoré je iba dočasné.
Príklad: Situácia na ceste: vodič spomalí na požadovanú rýchlosť, aj keď by išiel podľa svojho úsudku a zvyku inak. Prispôsobí sa, pretože to robia aj ostatní vodiči, pretože im hrozí policajná kontrola. Po určitom čase ale opäť zrýchli.

• Akceptácia

Je vnútorné prijatie, podľa ktorého človek natrvalo zmení správanie.
Príklad: Vodič jazdiaci stále neprimeranou rýchlosťou sa na základe podnetu z okolia, vplyvu rodiny, či po dopravnej nehode zmení a začne jazdiť opatrnejšie. Táto zmena je trvalá a vnútorne prijatá.

• Identifikácia

Prispôsobenie sa vďaka náklonnosti.
Príklad: Správame sa podľa vzoru človeka, na ktorom nám záleží, ktorého obdivujeme (celebrity, rodina,.).

2 hlavné dôvody konformizmu

• Normatívny tlak (motív: byť obľúbený)

Chceme byť obľúbenými členmi skupiny, niekam zapadnúť a z týchto dôvodov prispôsobíme svoje správanie očakávániu členov skupiny.

• Informačný tlak (motív: poznať pravdu)

Čítame ostatných ľudí ako zdroj informácií
Poznámka: Konformácia je priamo proces konformity či jej vplyv.

Čo podporuje konformitu

• Veľkosť skupiny

Čím je väčšia skupina, tým sa konformita zväčšuje. Toto pravidlo platí len do 5 členov skupiny, potom sa už konformita nemení.

• Zhoda

Ak sa nachádza v skupine jedinec, ktorý sa neskonformuje, zvyšuje tak šancu i pre ostatných, aby ho nasledovali. Stačí jediný človek.
Príklad: Jedna skupina ľudí sa dohodla, že budú odpovedať na dané otázky nesprávne. Testovaní (ktorí o dohovore nevedeli) rovnako odpovedali nesprávne – skonformovali sa. Stačil však jediný človek, ktorý nesúhlasil a pridali sa i ďalší.

• Skupinová súdržnosť

Vyššia konformita voči ľuďom, na ktorých nám záleží.
Príklad: Dcéra privedie svojho priateľa prvý raz do rodiny a ten, aby urobil čo najlepší dojem, bude sa chovať čo najlepšie.

• Status

Konformita s ľuďmi, ktorí majú vyšší sociálny status.
Príklad: Prispôsobenie sa ľuďom, ktorí vyvolávajú úctu, ktorých obdivujeme pre ich postavenie v spoločnosti, slávu či majetok atď.

• Verejný záväzok

Ak sú ľudia nútení svoj záväzok potvrdiť pred väčšou skupinou a verejne, sú viac konformní (je väčšia istota splnenia aj v rozpore s vlastným hodnotením), v opačnom prípade nie sú natoľko viazaní svojím záväzkom a častejšie svoj záväzok odmietnu dodržať.

Experimenty

• Aschov experiment
• Milgramov experiment

Využitie konformizmu na účely manipulácií

Ľudská konformita sa zvykne využívať na účely manipulácie.

Ako príklad takejto manipulačnej techniky uvádza Gloria Beck v diele Zakázaná rétorika metódu fixácie. Metóda vychádza z pokusu psychológov Deutscha a Gerarda v r. 1955 o tom, čo spôsobuje fixovanie alebo oznámenie budúceho jednania verejným oznámením alebo písomným zafixovaním.

Pokusné osoby sa cítili povinnými dodržať vopred oznámené konanie, i v prípade, že sa ich postoj odôvodnene zmenil. Tým sa stane konanie jednotlivcov vypočítateľným.

V rámci metódy sa manipulujúci snaží donútiť obeť proti jej vôli k jednaniu, ktoré táto osoba väčšinou neuvážene a nepremyslene oznámila. Tým sa stane konanie jednotlivcov vypočítateľným. Dôležitou podmienkou je zaobstarať si pre obeť dôležité publikum a prezentovať manipulujúcim želané konanie ako „správanie sa človeka, ktorý dokáže dodržať slovo“.

Kroky:

• Výber obete (človek, ktorému zvlášť záleží na pozitívnom hodnotení)
• Vyprovokovanie výrokov
  • pasívna fixácia (je potrebné číhať na vhodné výroky)
  • aktívna provokácia výrokov (používajú sa triky, ako primäť niekoho k výroku, ktorý by inak nepovedal)
• Fixovanie ("prikovať" obeť k plneniu výroku)
• Kontrola účinnosti (metóda je účinná v prípade, že obeť koná podľa oznámenia)