Koučovanie (ekonomika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Koučovanie alebo staršie coachovanie (nespisovne koučing; ang. coaching) je rozvíjanie schopností iných ľudí v manažmente a obchode.

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Koučovanie je spôsob podpory rozvoja schopností a zručností jednotlivcov i skupín, manažérov i zamestnancov. Koučovanie je cielené uvoľňovanie a posilňovanie rozvojového potenciálu človeka, ktoré sa uskutočňuje priamo v praxi pri práci koučovaného človeka za účasti odborníka na koučovanie, kouča. V oblasti rozvoja manažmentu a pracovníkov v organizácii ide teda o cielené uvoľňovanie a posilňovanie rozvojového potenciálu človeka. Pomáha rozvíjať potenciál pracovníka a umožňuje maximalizovať jeho výkon. Kouč pomocou otázok podnecuje premýšľanie človeka, čím mu pomáha jasnejšie si uvedomovať súvislosti, zvyšovať svoju vnútornú angažovanosť a zdokonaľovať sa. Využíva pritom vnútornú motiváciu človeka. Pomáha premeniť vedomosti človeka pomocou nadobudnutých skúseností na zručnosti, ktoré mu pomáhajú v práci, pri zlepšovaní výkonu práce, ale aj v osobnom živote. Dnes je koučovanie dôležitou súčasťou rozvoja ľudských zdrojov a oblasť koučovania sa dynamicky rozvíja s úsilím organizácií zvyšovať výkon svojich pracovníkov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršou a najrozšírenejšou oblasťou, v ktorej sa koučovanie pôvodne využívalo, bol šport. Obchodné koučovanie (business coaching) a koučovanie zamestnancov v rôznych odvetviach podnikania sa na celom svete rozšíril v súvislosti s potrebou rozširovať pôsobnosť firiem nad rámec krajiny a viesť pracovníkov k zdokonaľovaniu ich zručností a k motivácii ku vyšším výkonom. Obchodný koučing slúžil na zdokonaľovanie obchodných zručností akými sú iniciatíva, tímová práca, predaj, komunikácia, efektívne určovanie cieľov a strategické plánovanie. Rola kouča sa v priebehu posledných rokov zmenila, ale niektoré štúdie dokazujú, že isté formy organizačného koučovania sa používali už v období medzi rokmi 1930 a 1960, keď manažéri, alebo supervízori už zastupovali rolu kouča pre svojich podriadených. Vplyvom rôznych rozvojových filozofických smerov, vzdelávania dospelých, vplyvom psychológie a ďalších organizačných a líderských praktík sa v sedemdesiatich rokoch minulého storočia koučovanie vyvinulo do nezávislej disciplíny. Prijal sa rad noriem a dnes je koučovanie známe ako disciplína, ktorú používajú mnohí profesionáli zaoberajúci sa personálnym a profesionálnym rozvojom osôb. Existuje niekoľko inštitúcií, ktoré prevzali iniciatívu zaoberať sa touto relatívne novou disciplínou. Medzi najznámejšie patria International Coaching Council, International Coach Federation, International Association of Coaching, Certified Coaches Federation, European Coaching Institute a International Guild of Coaches, pričom sú to všetko súkromné organizácie, ktoré akreditujú rôzne školy koučovania a udeľujú tituly individuálnym koučom. Existencia takýchto inštitúcií posúvala praktiky koučovania vpred a pre klientov, ktorí mali záujem o profesionálne služby koučovania bolo rozhodujúce, či sú kouči certifikovaní.

V priebehu niekoľkých desaťročí sa koučovanie stalo doménou mnohých odborníkov z oblasti psychológie a andragogiky, takže dnes sa môžeme stretnúť okrem koučovania v manažmente aj s týmito typmi koučovania:

  • koučovanie života (life coaching) – zameriava sa na učenie ľudí rozpoznať svoje životné príležitosti a ciele a nájdenie cesty k ich dosiahnutiu,
  • zdravotné koučovanie (health coaching) – zameriava sa na zdravý životný štýl a na spôsoby, ako si vylepšiť a udržať pevné zdravie,
  • koučovanie konfliktu (conflict coaching) – trénuje ľudí na správne zvládanie konfliktov,
  • koučovanie medziľudských vzťahov, alebo takzvaný "date coaching" – učí nadväzovať vzťahy s ľuďmi alebo špecificky len s opačným pohlavím,

V súčasnosti sa koučovanie v oblasti manažmentu a obchodu prenáša z externých služieb do vnútra organizácií. Efektívny manažér sa snaží podporovať sebarozvoj svojich zamestnancov pomocou koučovania. Vznikla tým potreba, aby sa každý manažér naučil koučovať a pomáhal členom svojho tímu rozvíjať sa v podmienkach neustále sa meniacich požiadaviek trhu a v podmienkach fungovania organizácie.

Metódy koučovania[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje veľa spôsobov a metód koučovania. Najčastejšia metóda (aj forma) koučovania je individuálny alebo skupinový koučovací rozhovor, koučovacie interview. Koučovanie možno využiť ako doplnkovú metódu aj na seminároch a v teambuildingových aktivitách. Pri koučovaní sa dá uplatniť systemický prístup (solution focused), zameraný prevažne na riešenie problémov a to viac než na analýzu ich príčin. Prístup je založený na rovnocennom partnerstve kouča a partnera (koučovaného človeka). Individuálne koučovanie znamená podporu rozvoja schopností buď priamo v praxi alebo v rámci reflektovania situácií z reálnej praxe. Ak napríklad obchodník absolvuje tréning k technikám predaja, mal by byť čo najskôr koučovaný v praxi pri skutočných rokovaniach so zákazníkom. Takto mu môže vlastný manažér alebo externý či interný kouč poskytnúť užitočnú spätnú väzbu, čiže informáciu o tom, ako kvalitný bol jeho výkon, pričom mu pomôže pri aplikácii získaných techník obchodného rokovania v praxi. Je možstvo situácií, ktoré sú vhodné na koučovanie. V obchode je to napríklad návšteva u zákazníka, predajný rozhovor, prezentačné zručnosti a pod., u manažéra je to napríklad vedenie porady, individuálne rozhovory s pracovníkmi, vedenie rozhovorov, napr. prijímací rozhovor, hodnotiaci pohovor a pod. Na rozdiel od individuálneho on the job tréningu sa však kouč zameriava viac na hľadanie možností, ako lepšie využiť vnútorný potenciál partnera než na nácvik predajných techník alebo vedenia porady. Výstupy z koučovania: Vyššia individuálna pracovná výkonnosť, rozvinutý potenciál jednotlivcov, aplikácia nadobudnutých poznatkov v reálnej praxi zamestnanaca na jeho pracovisku.

Individuálne koučovanie využíva niektorú z množstva štruktúr resp. modelov koučovacieho procesu – jedna z najznámejších štruktúr je G.R.O.W. – teda akronymum pre rast jednotlivca: GOAL ako želaný cieľ (reálny, ale dosiahnuteľný, ktorý umožňuje prekonanie doterajších limitov človeka) REALITY ako zmapovanie a posúdenie skutočnosti a súčasnej situácie OPORTUNITY ako definovanie príležitostí, ktoré má jednotlivec pri splnení svojho cieľa WILL ako vôľa, vôľové vlastnosti, ktoré musí pracovník vyvinúť aby dosiahol svoj cieľ

Štruktúry koučovacieho rozhovoru zameraného na riešenie (Solution-focused) sú napr.: EARS (autori: Insoo Kim Berg, Steve de Shazer a tím BFTC Milwaukee), SURF (Peter Szabó, MCC, Bazilej, Švajčiarsko), FORWARD (Coert Visser, Holandsko), PAJKOVIA (Klára Giertlová). V týchto štruktúrach kouč zameriava pozornosť partnera na jeho prítomné vnútorné zdroje, ktoré sa už niekedy v minulosti prejavili alebo sa môžu prejaviť pri riešení aktuálnej situácie. Tieto zdroje sa spoločne umocňujú a využívajú pri vykonaní ďalšieho malého kroku vpred.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stacke Édouard: Koučování pro manažery a firemní týmy, 2005, vyd. Grada Publishing, Praha
  • Whitmore, John: Koučování, 1994,Management Press, Praha
  • Suchý Jiří, Náhlovský, Pavel: Koučování v manažerské praxi, 2007, Grada Publishing, Praha
  • Giertlová, Klára: Manažovať a koučovať systemicky? Áno. 2004, vyd. Co/Man, 1. systemická, spol. s r. o. Banská Bystrica