Kovačevica

	Kovačevica
	Ковачевица
	dedina
	Kovačevica - pohľad na dedinu od chrámu sv. Mikuláša
Štát	Bulharsko
Oblasť	Blagoevgrad
Okres	Gărmen
Nadmorská výška	1 050 m n. m.
Súradnice	41°41′04″S 23°49′35″V / 41,684444°S 23,826389°V
Rozloha	117,06 km² (11 706 ha)
Obyvateľstvo	37 (2015)
Hustota	0,32 obyv./km²
PSČ	2969
Tel. predvoľba	7527
	Geografický portál

Súradnice: 41°41′04″S 23°49′35″V / 41,684444°S 23,826389°V

Kovačevica (bulh. Ковачевица) je dedina a zároveň architektonická rezervácia v západnej časti pohoria Rodopy v Blagoevgradskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Dedina sa nachádza v kopcovitom teréne v pohorí Západné Rodopy vo vysokej nadmorskej výške (priemer je 1 050 m n. m.) v doline nad riekou Kanina. Približne 24 km od dediny sa nachádza mesto Goce Delčev a najbližšie obývané miesto je približne 5 km vzdialená dedina Gorno Drjanovo.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že prvé osídlenie tvorili ľudia, ktorí sa premiestnili z vedľajšej dediny Ribnovo a pravdepodobne aj z mesta Bansko. Meno dediny je prvýkrát spomínané v osmanských registroch z 15. a 16. storočia, kedy bolo v dedine registrovaných 17 obyvateľov. V 18. storočí sa do dediny prisťahovali aj Bulhari z gréckeho Západného Macedónska, konkrétne z mesta Kastoria (bulh. Костур - Kostur) a okolia. Zaujímavosťou je, že po celú dobu osmanskej nadvlády ostala (až na malú rómsku menšinu) Kovačevica čiste bulharskou a pravoslávnou dedinou. Najväčší rozmach dedina zažívala na prelome 19. a 20. storočia, kedy sa tam nachádzalo približne 250 obytných domov a žilo 1740 obyvateľov (1728 Bulharov a 12 Rómov). V nasledujúcich rokoch počet domov klesol na 209.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Celá dedina Kovačevica si zachovala autentický stav z 18. až 19. storočia a patrí medzi najznámejšie a najkrajšie bulharské dediny. Domy sú takmer celé postavené z kameňa, vrátane striech, len pri najvyšších domoch býva posledné poschodie z dreva. Dedina je zapísaná ako architektonická rezervácia, podobne ako napríklad Koprivštica, alebo Starý Plovdiv, najmä kvôli svojej zachovalej architektúre z obdobia bulharského národného obrodenia. Jednou z najvýznamnejších stavieb je chrám svätého Mikuláša.