Kráľovská plachta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Spodné dva rady červeno vyznačených plachiet na 4-sťažňovom barku Krusenstern sú dolné brámové a horné brámové plachty. Najvyššie sú kráľovské plachty, niekedy tiež označované ako nadbrámové.

Kráľovská plachta alebo niekedy nazývaná „nadbrámová“ je plachta umiestnená nad brámovou plachtou, ktorá visí na štvrtom – kráľovskom (nadbrámovom) nástavci sťažňa. Objavila sa v 17. storočí, kedy sa na lodiach (napr. bojových galeónach) odstránil v zadnej časti lode štvrtý sťažeň, tzv. bonaventúrový. Namiesto toho boli ostatné sťažne predĺžené do výšky tak, že nad tretie (brámové) nástavce sťažňov sa pridali štvrté (kráľovské) nástavce. Rahnové plachty pripevnené k tomuto nástavcu tvorili štvrté poschodie (vtedy sa košové a brámové plachty pod nimi ešte nerozdeľovali na horné a dolné). Kráľovská plachta bola teda umiestnená nad brámovú, neskôr nad hornú brámovú plachtu.

Kráľovskými plachtami označujeme aj stehové plachty, ktoré visia na stehoch vedúcich od kráľovského nástavca sťažňa dopredu nadol. Stehové plachty sa teda nachádzajú pred sťažňom, podľa ktorého sú pomenované.

V anglickom jazyku sa kráľovská plachta označuje ako "Royal sail", v nemeckom "Kőningssegel". Pomenovanie v niektorých jazykoch ju označuje ako nadbrámovú, napr. v poľskom „bombramreja“.

Spočiatku boli kráľovské plachty k dispozícii len na väčších lodiach, ktoré mali dosť vysoké sťažne. Používala sa len ako pomocná plachta pri miernom vetre. To jej dalo meno v holandskom jazyku „bovenbramzeilskoelte“, teda kráľovská plachta pre vánok, čo bolo aj označenie slabého vetra v Beaufortovej stupnici, stupeň 2. Neskôr a v súčasnosti, odkedy mali lode konštrukčne lepšiu stabilitu sa kráľovská plachta používa ako riadna plachta spolu s ostatnými.

Ďalšie poschodia rahnových plachiet:

Расположение бом-брамселей.svg

  1. krížová kráľovská plachta
  2. hlavná kráľovská plachta
  3. predná kráľovská plachta