Mesačná plachta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Plachty zhora nadol: mesačná, oblohová, kráľovská, brámová, horná košová (marsová), dolná košová (marsová), dolná. Po bokoch sú napnuté závetrovky.
1. krížová mesačná plachta; 2. hlavná mesačná plachta; 3. predná mesačná plachta

Mesačná plachta je plachta umiestnená nad oblohovou plachtou, ktorá visí na štvrtom – kráľovskom (nadbrámovom) nástavci sťažňa, niekedy na oblohovom nástavci sťažňa. Pravdepodobne sa objavila v 19. storočí na oplachtení kliprov alebo na iných lodiach s plným rahnovým oplachtením ako šieste poschodie (ak boli košové a brámové plachty vcelku), resp. ako ôsme poschodie, ak boli košové a brámové plachty rozdelené na horné a dolné.

Mesačná plachta bola používaná na lodiach len ak potrebovali zvýšiť rýchlosť. Upevňovaná bola na samotný vrchol sťažňa, niekedy dokonca na vlajkovej žrdi na vrchole sťažňa. Mesačná plachta teda nebola súčasťou stálej výbavy oplachtenia lode, mala preto aj jednoduhšiu takeláž: nemala topenanty (laná na udržiavanie rovnováhy rahna) ani liace (laná na otáčanie rahna okolo osi sťažňa).

Nie je známe, že by mesačnú plachtu niesla niektorá zo 4- až viac-sťažňových lodí.

V anglickom jazyku sa mesačná plachta najčastejšie označuje ako „moonraker“, alebo „moonsail“. Moonraker je ale skôr výsmešný názov, lebo podľa jedného príbehu roľníci v anglickom grófstve Wiltshire, keď uvideli odraz Mesiaca na vodnej hladine, pokúšali sa ho vyhrabať hrabľami. Ďalšie názvy pre mesačnú plachtu sú „hope-in-heaven“, teda nebeská nádej, alebo „hopesail“, čiže plachta nádeje. V nemeckom jazyku sa označuje ako „Mondsegel“ a v poľskom jazyku „topreja“.

Na súčasných veľkých plachetniciach sa mesačná plachta takmer nevyskytuje. Známe je použitie na barkentíne Regina Maris.

Ďalšie poschodia rahnových plachiet: