Krátka mluvnica slovenská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Hattala

Krátka mluvnica slovenská je kodifikačná príručka z roku 1852. Predstavuje základ jazykového zjednotenia Slovákov. Ide o prvú kolektívne schválenú príručku spisovného slovenského jazyka, prostredníctvom ktorej sa uskutočnila hodžovsko-hattalovská reforma.[1] Cieľom tejto reformy bolo nahradiť Štúrov fonetický pravopis historickým a etymologickým, aký mala zo slovanských jazykov čeština, poľština i ruština a tým zmierniť prevrat v spisovnom jazyku.[2] Martin Hattala v nej opísal novú kodifikáciu spisovnej slovenčiny. Pozornosť sa venuje hláskosloviu či morfológii jazyka.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. hodžovsko-hattalovská reforma. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 173 – 174.
  2. JÓNA, Eugen. Postavy slovenskej jazykovedy v dobe Štúrovej. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1985. 172 s.