Krízový manažment

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Krízový manažment (iné názvy: manažment kríz, krízové riadenie, riadenie kríz, ako činnosť aj krízové manažérstvo) je:

a) ako činnosť: činnosť manažmentu daného riadeného systému, ktorá je zameraná na riešenie vzniknutej krízovej situácie, s použitím špecifických princípov, metód a postupov s cieľom prekonania jej nepriaznivých dôsledkov a obnovy funkcie daného systému.
b) ako inštitúcia: sústava pracovníkov či orgánov, ktorí sa zaoberajú analýzou možností vzniku kríz v danom systéme, ich príčin a možných následkov, ako aj hľadaním metód a opatrení na ich predchádzanie a na elimináciu vzniknutej krízy. Súčasťou krízového manažmentu je reputačný manažment čo je v podstate systematické monitorovanie firemnej reputácie. Toto monitorovanie sa štandardne rozčleňuje na monitoring offline médií a monitoring online médií.

Krízový manažment sa môže týkať akejkoľvek organizácie (zoskupenie štátov, štát, podnik, územie, časť podniku atď.)

Krízový manažment podniku[upraviť | upraviť zdroj]

Krízový manažment je súhrn činností, ktoré sa týkajú sledovania rizikových činiteľov, prevencie vzniku krízových situácií, plánovania, organizovania, uskutočňovania a kontroly činností určených na tvorbu podmienok na predchádzanie vzniku krízových situácií a na samotné riešenie krízových situácií. Krízový manažment je aj sústava príslušných pracovníkov.

Každá spoločnosť sa skôr či neskôr dostane do krízovej situácie. Otázka je či to bude nepatrná alebo veľká kríza. Prežitie spoločnosti tak závisí na stupni pripravenosti, kvalite tímu krízového manažmentu, efektívnosti realizácie krízového plánu a jeho sledovanie po udalosti. Kríza môže byť minimalizovaná včasným, ráznym a efektívnym konaním. Kríza sa môže definovať ako séria udalostí, zvyčajne neočakávaných, ktoré tvoria veľmi skutočný potenciál pre nepriaznivé až katastrofické následky. Nastáva priamo a nedá sa predvídať. Bez ohľadu na právne hľadisko každej krízovej situácie, vnemy vytvorene od začiatku až do vyriešenia krízy môžu dramaticky zasiahnuť dobrú povesť a finančnú pozíciu firmy.

Krízový manažment štátu[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenskom zákone c. 387/2002 sa používa termín "krízové riadenie mimo času vojny a vojnového stavu" (legislatívna skratka znie krízové riadenie) a definuje sa ako "súhrn riadiacich činností orgánov krízového riadenia, ktoré sú zamerané na analýzu a vyhodnotenie bezpečnostných rizík a ohrození, plánovanie, prijímanie preventívnych opatrení, organizovanie, realizáciu a kontrolu činností vykonávaných pri príprave na krízové situácie (mimo času vojny a vojnového stavu) a pri ich riešení."

Orgánmi krízového riadenia sú ":

a) vláda Slovenskej republiky, Bezpečnostná rada Slovenskej republiky,
b) ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
c) Národná banka Slovenska,
d) bezpečnostná rada kraja,
e) obvodný úrad,
f) bezpečnostná rada okresu,
g) obec."

Krízová situácia (mimo času vojny a vojnového stavu) je definovaná ako "obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok stanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu."

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Radek Chalupa, Efektivní krizová komunikace – pro všechny manažery a PR specialisty. Praha, Grada Publishing 2012, 176 stran. ISBN 978-80-247-4234-2.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]