Kúmy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kumy)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vstup do Sibyllininej jaskyne v Kúmach

Kúmy (iné názvy: Kumy, Cumae, Kymé, Kýmé, Kymai, Kýmai, Kyma, Kýmá; lat. Cumae, gr. Κύμη- Kymé/iný prepis:Kýmé alebo Κύμαι - Kymai/iný prepis:Kýmai alebo Κύμα - Kyma/iný prepis:Kýmá) bolo antické mesto na západnom pobreží Itálie severne od Neapola na území Kampánie. Preslávilo sa tým, že tu údajne pôsobila veštkyňa Sibyla.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Osadu založili okolo roku 750 pred Kr. grécki kolonisti z mesta Chalkis na ostrove Eubója, ktorí sa niekoľko rokov predtým usadili na ostrove Ischia (gr. Pithekusai), ležiacom pri pobreží. Osadníci neskôr kolonizovali aj ďalšie miesta na pobreží a založili osady Dikaiarchia (Puteoli - Pozzuoli) a Neapol (Neapolis).

Kúmy sa preslávili ako sídlo veštkyne Sibyly. Sídlila v jaskyni, ktorá je dnes prístupná turistom. Politický a hospodársky vrchol dosiahli Kúmy v rokoch 700 - 500 pred Kr., predovšetkým za vlády tyrana Aristodema, keď v rokoch 524 a 504 pred Kr. porazili Etruskov. V roku 474 pred Kr. spojené loďstvo z Kúm a sicílskych Syrakúz, v ktorých vtedy vládol Hieron I. opäť porazilo Etruskov.

Okolo roku 420 pred Kr. si Kúmy podmanili Samniti. Po porážke Samnitov v prvej samnitskej vojne ovládli Kúmy Rimania. Mesto síce získalo postavenie rímskeho municípia, ale postupne strácalo svoj politický význam. V cisárskom období sa z mesta stalo významné rímske kúpeľné mesto boháčov.

Archeológia[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické výskumy sa robili predovšetkým na akropole, kde boli objavené zvyšky chrámu zo 6. stor. pred Kr., zasväteného najvyššiemu gréckemu bohovi Diovi. Tento chrám v 6. stor. po Kr. prebudovali na kresťanský kostol. Takisto bol objavený chrám, zasvätený Apolónovi. V meste boli postavené kúpele a amfiteáter, východne od mesta sa nachádzal prístav. Významnou turistickou atrakciou je údajná jaskyňa, v ktorej sídlila a veštila Sibyla. K jaskyni vedie asi 150 metrov dlhá chodba s početnými výklenkami a miestnosťami.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Amedeo Maiuri: Die Altertümer der Phlegräischen Felder. Vom Grab des Vergil bis zur Höhle von Cumae. Führer durch die Museen und Kunstdenkmäler Italiens. Bd 32. Istituto Poligrafico dello Stato, Roma 1968, 1983 (5. verb. Aufl.).
  • Paolo Caputo u. a.: Cuma e il suo Parco Archeologico. Un territorio e le sue testimonianze. Bardi, Roma 1996.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cumae na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).