Luis de Góngora y Argote

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Luis de Góngora y Argote

Luis de Góngora y Argote (* 11. júl 1561, Córdoba – † 24. máj 1627, Córdoba) bol španielsky barokový básnik, najvýznamnejší predstaviteľ kulteranizmu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Luis de Góngora y Argote bol synom právnika Francisca de Argote a pani Leonorde Góngora. Študoval právo v Salamance a neskôr vstúpil do mníšskeho rádu. Neskôr sa späť vrátil do Córdoby a už tam písal rôzne sonety a satiry. Začal písať a tvoriť na kráľovskom dvore, kde našiel aj mecenášov, ktorí ho podporovali, no i napriek tomu umelec žil neustále vo finančnej tiesni. Až do roku 1626 žil na kráľovskom dvore, no po čase už nemal ani mecenáša, ktorý by mu pomáhal a horšil sa aj jeho zdravotný stav, kôrnateli mu tepny. O rok neskôr, v roku 1627 zomrel vo svojej rodnej Córdobe v absolútnej finančnej chudobe.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1613 uverejňuje svoje dielo „Samoty“. Jedná sa o nedokončenú skladbu, ktorej uverejnenie vyvolalo veľkú polemiku o temnosti a afektovanosti Góngorovho štýlu, no prinieslo mu to celý rad nasledovníkov, ktorí sú označovaní ako „culteranos“. Získal však aj radu odporcov zo strany konceptistov.

Samoty (Soledades) sú rozsiahlou básnickou skladbou v štyroch častiach, každá zodpovedá jednému veku ľudského života a jednému ročnému obdobiu. Vyvolali veľké spory pre svoju estetickú odvážnosť až akési prometeovstvo. Nechvalne sa o nich vyjadril napríklad Lope de Vega, ale taký Francisco Fernández de Córdoba ich vychválil.

Obohatili španielsku lyriku o veľa novotvarov a výrazových prostriedkov až na hranici zrozumiteľnosti. Góngorova sláva sa rýchlo šírila, jeho verše kolovali v rôznych rukopisných kópiách. Luis svoje diela nikdy oficiálne nevydal, i keď v roku 1623 sa o to neúspešne pokúsil.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.