Látka (filozofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Látka je opak tvaru, teda základ či podstata javu; konkrétne definície sa ale rôznia.

Názory na látku[upraviť | upraviť zdroj]

  • Látka je podľa Alberta Veľkého princíp, ktorý podmieňuje substanciu podliehajúcu konkrétnemu pohybu. Látka je deliteľná a od tejto deliteľnosti závisí mnohosť jednotlivých vecí. Je to mnohosť jednotlivých vecí nezávisí od rozličnosti foriem obsiahnutých v látke.[1][2]
  • Látka je podľa Aristotela je jedna z príčin vecí (látková alebo materiálna príčina). Látka je večná. Látka je neurčitá a neurčiteľná podstata telies, a teda element možností a zmien, substrát premenlivosti a základ všetkého vznikania. Každej látke je vlastná entelechia.[2]
  • Látka je podľa Büchnera existuje len v spojení so silou a vyznačuje sa nestvoriteľnosťou, nezničiteľnosťou, nekonečnosťou a stálou zmenou.[3][2]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Legowicz, J.: Prehľad dejín filozofie. Základy doxografie. Bratislava, Obzor 1972. 668.
  2. a b c d e Látka - názory na ňu z FILITu.
  3. Slovník filozofia a prírodné vedy. (Filozofické otázky prírodných vied). Bratislava, Pravda 1987. 864 s.
  4. Welsch, W.: Estetické myslenie. Bratislava, Archa 1993. 168 s.