Marcus Gavius Apicius

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
O kuchárskej knihe pozri Apicius. O iných ľuďoch menom Apicius pozri Apicius (rozlišovacia stránka)

Marcus Gavius Apicius bol preslávený rímsky labužník z 1. storočia. Pravdepodobne podľa neho je pseudoepigraficky pomenovaný súbor kuchárskych predpisov a receptov, známy aj ako De re coquinaria, „O umení kuchárskom“ – v skutočnosti je to však neskorší kompilát asi zo 4. storočia.

Cognomen Apicius nebolo vlastným menom Marca Gavia. Dostal ho práve na základe svojej povesti labužníka a milovníka luxusu podľa povestného gurmána Apicia, žijúceho v 90. rokoch pred Kr. Marcus Gavius Apicius bol súčasníkom cisára Tiberia.

Životopisné údaje o tomto Rimanovi sa zakladajú na dnes už stratenom diele gréckeho gramatika Apiona (1. stor. po Kr.)[1] a na správach jeho súčasníkov alebo takmer súčasníkov. Mnohé z informácií o Apiciovi sa však blížia legendám alebo klebetám. Napríklad údaj, že by bol hodoval po boku Maecenata, Augustovho dôverníka a ministra kultúry, ktorý uvádza Martialis[2], je len ťažko pravdivý, vzhľadom na to, že Maecenas zomrel v roku 8 pred Kr., v čase, keď mohol byť Apicius sotva mladík. Niektoré z historiek o Apiciovom živote sú:

  • Cisár Tiberius uvidel jedného dňa na trhu na predaj neobyčajne veľkú parmicu a bol presvedčený, že ju kúpi buď istý Publius Octavius, alebo Apicius. Obaja labužníci sa o ňu skutočne začali naťahovať a postupne zvyšovali sumu, za ktorú ju chceli kúpiť. Nakoniec ju získal Octavius.[3]
  • Apicius, zdržiavajúci sa v Minturnae v Kampánii, sa dozvedel o veľkosti a lahodnosti kreviet lovených pri líbyjskom pobreží. Najal si loď i s posádkou, aby sa o tejto správe presvedčil, ale keď dorazil k brehom Líbye a miestni rybári mu ponúkali svoj úlovok, bol sklamaný. Na mieste nechal otočiť svoju loď a vrátil sa do Minturnae bez toho, aby sa jeho noha dotkla líbyjských brehov.[4]
  • Podľa Apicia mal jazyk plameniaka excelentnú chuť.[5] Obdobne odporúčal pred varením parmicu marinovať v rybej omáčke (garum) z tejto istej ryby.[6]
  • Apicius vyvinul neobvyklú metódu na zabíjanie prasiat: najprv im dal konzumovať sušené figy, aby ich pečeň dostala jemnú chuť, a potom ich usmrtil predávkovaním medového vína (mulsum).[7]
  • Najznámejšia historka o Apiciovi sa týka zaiste jeho smrti. Keď Apicius minul na svoje gurmánstvo 100 miliónov sesterciov a všetky peňažné dary, ktorých sa mu dostalo od cisára, zistil, že mu zostalo iba desať miliónov sesterciov. V strachu, že mu zostáva prežiť zvyšok života „v chudobe“, radšej sa sám otrávil.[8]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Spis De re coquinaria vychádza z gréckych pojednaní o gastronómii, rovnako ako z rímskych dietologických príručiek. Hoci je toto dielo, pozostávajúce z desiatich kníh, podľa tradície pripisované Apiciovi, vznikalo postupným pridávaním jednotlivých častí ako kompilácia. Jej najmladšie časti pochádzajú pravdepodobne až zo 4. storočia. Na základe scholií k dielu satirika Iuvenala[9] možno za Apiciom napísané časti teoreticky považovať niektoré z oddielov kuchárky venované príprave omáčok. Apiciovo meno sa v priebehu nasledujúcich vekov stalo synonymom požívačnosti.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gian Biagio Conte, Dějiny římské literatury. Praha: KLP – Koniasch Latin Press, 2003.
  • Christopher Grocock a Sally Grainger: Apicius, A critical edition with an introduction and an English translation. Totnes: Prospect Books, 2006