Marija Jurić Zagorka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pamätník Mariji Jurić Zagorky v Záhrebe v Chorvátsku

Marija Jurić Zagorka (* 1. január 1873, Negovec pri Vrbovci - † 30. november 1957, Záhreb) bola chorvátska novinárka a spisovateľka. Je najčítanejšou chorvátskou autorkou všetkých čias.

V roku 1896 jej vyšiel prvý novinový článok v časopise Obzor, v ktorom po rokoch ako prvá žena pôsobila na mieste šéfredaktorky.

V roku 1903 po tom, ako zorganizovala masovú ženskú demonštráciu, sa dostala do väzenia.

Zagorka udržiavala veľmi dobré kontakty aj s politickými reprezentantami krajín, ktorých osud bol podobný Chorvátom. Patrili k nim T. G. Masaryk, ako aj Milan Hodža.

Je autorkou 34 románov a 14 drám.

Hodža o Zagorke[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1931, v zborníku vydanom na počesť jubilujúcej autorky o nej napísal: Bolo by nevďačné, keby som nepovedal, akú neobyčajne talentovanú a iniciatívnu spolupracovníčku v našom boji sme mali v novinárke Zagorke. Toto nie je formálna zdvorilosť, ale morálna povinnosť voči vašej i našej histórii, konštatujem veľkú zásluhu pani Zagorky a vysoko hodnotím prácu, ktorú vykonala v tých ťažkých časoch, aby česko-slovensko-juhoslovanské vzťahy neboli obyčajným spojenectvom ale bratstvom a vzťahom úprimnej a vernej solidarity v dobrých i zlých časoch.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gričská čarodejnica (štvordielny román)
  • Gordana
  • Jadranka (štvordielny román)
  • Plamene inkvizície (dvojdielny román)
  • Slavónsky rytier
  • Kameň na ceste
  • Cisárová špiónka (dvojdielny román)
  • Gričská zvonárka
  • Kňažná z Petrinskej ulice