Mikón zo Syrakúz
Mikón alebo Mikión (starogr. Μίκων, Μικίων) bol grécky sochár v 3. storočí pred Kr.[1][2][3]
Mikón, syn Nikérata zo Syrakúz, bol činný v 3. storočí pred Kr.[4][3] Pausanias uvádza, že bol autorom dvoch sôch (zrejme bronzových) v Olympii predstavujúcich Hieróna: „Sochy Hieróna v Olympii, jednu na koni a druhú v stoji, venovali Hierónove deti a vytvoril ich Syrakúzan Mikón, syn Nikératov.“ [5]
Apologét Tatianos, ktorý sa vysmieva umeniu Mikóna, uvádza, že zhotovil mladého býka a dielo (zrejme súsošie) interpretuje ako Dia (v podobe býka) unášajúceho Európu.[6][7]
Mikón zo Syrakúz vyrobil sochu Hieróna II. na príkaz mesta Tauromenionu(?), ktoré sa dostalo pod kontrolu Syrakúz v roku 263 pred Kr., ako je to známe z nápisu pieskovcového podstavca, ktorý sa našiel v Olympii medzi múrom na západe Altidy a Pelopionom.[8]
| [βασιλέα Ἱέρωνα] Ἱερο̣κλέο̣ς [ἀνέθηκε ἁ πό]λις τῶν Τα[λαρίνων Διὶ Ὀ]λυμπίωι. Μικίων Νικηρ[άτ]ου Συρακόσιας ἐπόησ[εν]. |
Kráľ Hierón syn Hierokla venovalo polis (mesto) z -Talarie, Tauromenium? Diovi Olympskému Mikión syn Nikérata zo Syrakúz to zhotovil [9][8] |
Aj keď je nápis značne poškodený, nemôže byť pochýb o tom, že tu ide o pamätník Hieróna II. zo Syrakúz, ktorého spomína Pausanias (VI I2.4 a VI I5.6). Zatiaľ čo však Pausanias uvádza, že sochy zhotovil Mikón, nápis jasne špecifikuje meno umelca ako Mikióna. Na druhej strane, keďže meno otca a etnická ikona sú rovnaké, nemožno pochybovať o identite umelca.[2] Pausanias (6.12.4) uvádza, že synovia Hieróna II. si uctili svojho otca dvoma sochami. O niekoľko pasáží neskôr (6.15.6) však Pausanias zaznamenal, že Syrakúzania venovali (zasvätili) dve sochy Hieróna a že jeho synovia tretiu.[10] Otázkou je, či druhá pasáž opakuje alebo pridáva informácie. Tento problém je bez ďalších informácií neriešiteľný.[8]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 619.
- ↑ a b Emil Kunze. 6. Winter 1953/1954 und 1954/1955. Berlin : De Gruyter, 2019. ISBN 978-06-9121-047-6. S. 206.
- ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Mikon 4 [1]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 370.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 454.
- ↑ Enciclopedia italiana di scienze, lettere ed arti. Praha : Instituto della Enciclopedia Italiana fondata da Biovanni Freccani, 1949. S. 209.
- ↑ Tatian, Jörg Trelenberg. Oratio ad Graecos. Tübingen : Jörg Trelenberg, 2012. ISBN 978-31-6150-939-1. S. 173.
- ↑ a b c Judith M. Barringer. Olympia: A Cultural History. Princeton : Princeton University Press, 2021. ISBN 978-06-9121-047-6. S. 185.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Peloponnesos (IG IV-[VI]): Elis SEG 17:196 [2]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 462.