Mnohoznačnosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Mnohoznačnosť (iné názvy: polysémia, viacvýznamovosť, viacznačnosť, viaczmyselnosť, ekvivocita, ekvivokácia) je matie viacerých významov. Mnohoznačnosť (znaku) umožňuje sprostredkovať rozličné súvislosti zmyslu. Mnohoznačnosť je sémantický vzťah, keď rovnaké slová označujú rôzne predmety v rôznych významoch. Napr. 'zem' znamená rôzne veci, keď týmto slovom označujeme prsť, pôdu, územie, zemeguľu.

Polysémia v lingvistike[upraviť | upraviť zdroj]

Polysémia/Polysémantizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Polysémia (z gréckeho πολυσημεία) je označenie javu v lingvistike, pri ktorom má jeden znak (napr. slovo) viacero kontextuálnych významov vznikajúcich na základe vzájomnej podobnosti objektu.

Polysémantizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Polysémantizácia je jav, pri ktorom jazykový prostriedok nadobúda viacvýznamovosť.

Úvod do problematiky[upraviť | upraviť zdroj]

O slove vravíme, že je polysématické vtedy, ak je jeho význam polysématický. Teda, slovo je polysématické vtedy, ak nemá rovnaký význam aspoň v dvoch rôznych kontextoch. Ale takáto definícia nie je úplne presná, pretože vývojom jazyka dochádza k prirodzeným posunom, keď zaužívanými bežnými slovami pomenúvame novovzniknuté situácie alebo objekty. V prípade takéhoto posunu vravíme už o homonýmii (napr. sedlo - sediaca časť konského postroja sa s postupom času v jazyku vyčlenilo ako samostatné slovo sedlo - preliačina v pohorí).

Pomôcky pri rozlišovaní javov homonýmie a polysémie[upraviť | upraviť zdroj]

Základný rozdiel medzi polysémiou a homonýmiou spočíva v existencii, respektíve absencii vzťahu medzi významami. Ak tu tento vzťah je, hovoríme o polysémii a naopak.

Rozdiel medzi homonýmiou a polysémiou osciluje na úzkej hrane, a preto nie je vždy možné celkom jednoznačne rozhodnúť, ktorý z javov skutočne v danom prípade nastal, ale platí, že polysémia je založená na metonymických a metaforických vzájomných vzťahoch medzi rôznymi pojmami s rovnakým znakom, zatiaľ čo homonymia je náhodná zvuková zhoda dvoch znakov, s úplne odlišným významom.

Zeugma[upraviť | upraviť zdroj]

Azda najistejšou pomôckou na rozlíšenie homnýmie od polysémie je zeugma. Metóda spočíva v tom, že osadzujeme slová do rôznych kontextov a následnou analýzou ich vystupovania v nich zisťujeme, či dochádza k odlišnej kontextovej väzbe:

Ak vieme slovo použiť v dvoch rôznych kontextoch, pričom význam slova z prvého kontextu nemá nič spoločné s významom toho istého slova v inom kontexte, nemôžeme hovoriť o polysémii. V takomto prípade hovoríme o homonymii.

  • kryť
    • tvoriť ochrannú prikrývku, chrániť pred poškodením, pokrývať: farba dobre kryje, linoleum kryje dlážku
    • robiť neviditeľným, poskytovať úkryt, záštitu: húština ich kryla, kryť dieťa svojím telom
    • umožňovať bezpečný priebeh alebo stav niečoho, niekoho; zaisťovať, zabezpečovať: kryť ústup (vojska); kryť podvody; mena (nie) je krytá zlatom; pästiar sa musí (vedieť) kryť; kryje sa podpisom vedúceho

...polysémia

ale

  • kry
    • kríky
    • prikry!

...homonymia, konkrétne homoforma

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

V odborných textoch sa autor väčšinou snaží o obmedzenie mnohoznačnosti. V umeleckej literatúre najmä v poézii sa mnohoznačnosť naopak využíva na zvýšenie umeleckého účinku.

Príklady[upraviť | upraviť zdroj]

  • hlava
    • časť ľudského alebo zvieracieho tela, kde sú oči: ľudská, konská, hadia hlava, bolí ho hlava, hučí mu v hlave; je o hlavu vyšší; sťať hlavu, popraviť sťatím
    • sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; rozum, myseľ: počítať z hlavy; pracovať hlavou duševne; mať dobrú hlavu byť nadaný, bystrý
    • život, pren. človek: vypísať cenu na niečiu hlavu za zadržanie niekoho; ručiť svojou hlavou
    • človek ako jedinec: odb. spotreba na hlavu
    • vedúca alebo zodpovedná osoba: hlava štátu, rodiny
    • vec podobná hlave: kapustná hlava, hlava kolesa, skrutky; mačacie hlavy dlažbové kamene
    • arch. kapitola (v knihe)
  • rebro
    • oblúkovitá kosť obopínajúca hrudnú dutinu stavovcov: udrieť niekoho pod rebrá; zlomiť si rebro
    • mäso okolo (hovädzieho) rebra: varené rebro
    • vystupujúca oblúkovitá časť stropnej klenby: gotické rebrá
    • oporná, spevňujúca časť konštrukcií: mostové rebrá, rebrá lietadla
    • čo tvarom pripomína rebro: rebro radiátora
  • koleno
    • kĺb spájajúci stehno s predkolením: ohnúť nohu v kolene, posadiť si dieťa na kolená; blata po kolená veľa; podlamujú sa mu kolená i pren. je slabý; hodiť sa pred niekým na kolená i fraz.; robiť niečo na kolene improvizovane; bravčové koleno
    • časť oblečenia v mieste kolien: vyduté, zodraté kolená (na nohaviciach)
    • ohnutá časť, ohyb: koleno rúry
  • kĺb
    • ohybný spoj dvoch alebo viacerých kostí, zhyb: kolenný kĺb, zápal kĺbov
    • ohybný spoj súčiastok mechanizmu: čapový kĺb;
  • rameno
    • časť hornej ľudskej končatiny od lakťa po plece
    • časť niečoho vybiehajúca do boku (pripomínajúca ľudské rameno): rameno kružidla, rameno semafora; rameno rieky; rameno kríža; geom. rameno uhla jedna z polpriamok, ktorá určuje uhol; fyz. rameno sily kolmá vzdialenosť pôsobiska sily od ťažiska
    • správ. plece;
  • jazyk
    • pohyblivý svalnatý útvar v ústnej dutine (pri zvieratách v papuli, v zobáku ap.), orgán chuti; 1 z orgánov ľudskej reči: oblízať jazykom, vyplaziť jazyk; bravčový, údený jazyk
    • čo sa podobá jazyku pozdĺžnym úzkym tvarom: snehové jazyky; jazyk v topánke; v názvoch rastlín: jelení jazyk, hadí jazyk
    • sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov istého spoločenstva, ktorá slúži ako nástroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov; jej čiastkový útvar, reč: slovenský jazyk; slovanské, románske jazyky; učiť sa cudzie jazyky; spisovný jazyk; štúrovský, bernolákovský jazyk spis. slovenčina kodifikovaná Štúrom, Bernolákom; jazyk Hviezdoslava; odborný jazyk
  • viera
    • pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho, verenie: viera v človeka, v spravodlivosť, vo vlastné schopnosti; viera v Boha; viera v lepšiu budúcnosť
    • náb. presvedčenie; vierovyznanie: kresťanská viera, prestúpiť na inú vieru
  • blok
    • zoskupenie rovnakých alebo podobných predmetov: blok domov; zložiť tehly do blokov
    • zoskupenie ľudí, spoločnských skupín, štátov s podobnými cieľmi: blok ľavicových strán; vojenské bloky
    • veľký (jednoliaty) kus hmoty: oceľový blok; šport. štartovací blok podstavec na štartovanie
    • zväzok listov papiera: poznámkový blok
    • publ. tematický celok: poludňajší blok spravodajstva; diskusia obsahovala dva tematické bloky;
  • koruna
    • ozdoba hlavy ako odznak panovníckej hodnosti: kráľovská koruna
    • základná peňažná jednotka a platidlo vo viacerých štátoch: slovenská, dánska koruna; nová, kovová koruna
    • hist. kráľovstvo: uhorská, česká koruna
    • časť stromu utvorená vetvami: košatá koruna, koruna jablone, preriediť korunu
    • bot. súhrn vnútorných (farebných) lístkov kvetu
    • hud. znamienko predĺženia tónu
  • zub
    • tvrdý útvar v ústnej dutine slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy: predné, zdravé, umelé zuby, deravý zub; mliečne, očné zuby; zuby múdrosti ktoré rastú posledné; bolí ho zub, trhať, plombovať zuby, čistiť si zuby; drkotať zubami (od zimy, od strachu); škrípať zubami i pren. expr. zlostiť sa; ceriť zuby (o človeku) expr. smiať sa, (o šelme) vytŕčať pri vrčaní; zaťať zuby i fraz. ovládnuť sa; vylomiť si zuby (na niečom) i fraz. expr. stroskotať; vybiť niekomu zuby; hovor. hovoriť cez zuby a) nezrozumiteľne b) neochotne
    • niečo podobné tomuto útvaru: zuby píly, hrebeňa, kľúča; zuby na hrabliach
  • hrebeň
    • nástroj so zubmi na česanie vlasov: kostený, ozdobný hrebeň
    • iný nástroj so zubmi (ako súčasť strojov ap.): hrebeň na zber čučoriedok rafáč; tech. urovnávací hrebeň
    • výrastok na hlave niektorých vtákov: kohútí hrebeň
    • vrchná pretiahnutá úzka časť niečoho: horský hrebeň, hrebeň vrchov, strechy, vĺn; meteor. hrebeň vysokého tlaku pruh medzi 2 tlakovými nížami
  • myš
    • malý hlodavec robiaci škodu najmä v domoch a na poliach, zool. Mus
    • inform. obslužný, ručne ovládaný prvok pripojený k počítaču, pohybujúci sa po tvrdej podložke a zabezpečujúci vstup informácií
  • čelo
    • predná časť hlavy nad očami: nízke čelo, krčiť čelo; mať vrásky na čele i pren. mať starosti; pot mu vystúpil na čelo; udrieť sa do čela i fraz. spomenúť si na niečo; pren. čelo sa mu vyjasnilo upokojil sa, potešil sa; čelom vzad! povel
    • predná, frontálna časť niečoho: čelo domu, čelo sprievodu
    • vedúce, popredné miesto, postavenie: byť, stáť na čele, v čele, dostať sa, postaviť sa na čelo
  • nos
    • výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý, krivý nos; orlí nos zahnutý; dýchať nosom; zápach mu udrel do nosa náhle ho pocítil
    • niečo podobné nosu, vyčnievajúca predná časť niečoho: nos člna, lietadla
  • kryť
    • tvoriť ochrannú prikrývku, chrániť pred poškodením, pokrývať: farba dobre kryje, linoleum kryje dlážku
    • robiť neviditeľným, poskytovať úkryt, záštitu: húština ich kryla, kryť dieťa svojím telom
    • umožňovať bezpečný priebeh alebo stav niečoho, niekoho; zaisťovať, zabezpečovať: kryť ústup (vojska); kryť podvody; mena (nie) je krytá zlatom; pästiar sa musí (vedieť) kryť; kryje sa podpisom vedúceho
  • mier
    • stav bez vojny: nastoliť mier, zabezpečiť v oblasti mier, žiť v mieri
    • dohoda o skončení vojny: uzavrieť mier
    • stav bez sporov, pokoj, zhoda: mier v rodine, mier duše;
  • hody
    • slávnosť výročia posviacky kostola alebo sviatok patróna, ktorému je kostol zasvätený: ísť na hody
    • hostina, hodovanie: urobiť si hody

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]