Homonymum

Homonymum (z gréckého ὅμος homos „rovnaký“; ὄνομα onoma „meno“) je slovo, ktoré znie rovnako ako iné slovo iného významu a pôvodu.

Vznik homoným býva náhodný, napríklad odvodením slov od podobných základov alebo preberaním z cudzích jazykov. Ak sa zhodujú iba v niektorých tvaroch, sú to čiastočné homonymá (žila, los).

Nepravé homonymá sú iba výslovnostné alebo homofónne (biť a byť) alebo iba pravopisné alebo homografné (príklad: chaty [chaty vs. čety]).

V slovenčine sú homonymá pomerne zriedkavé a ich používanie väčšinou nespôsobuje nedorozumenie. Jazykom s častým výskytom homoným je napr. angličtina.

Súčasná štylistika rozlišuje nasledovné typy homoným:

• lexikálne (pravé), napr: kobylka, kolok,
• gramatické (homoformy), napr: posteľ, žiaľ,
• fonetické (homofónny), napr: vír – výr, biť – byť.

Príklady

• stopky (meranie času a časť ovocia)
• správa (starostlivosť o vec a zdelenie)
• bit/byt (jednotka informácie a bydlisko)
• vír/výr (vodný vír a výr ako sova)
• rys (zviera, papier, črta -napr. tváre)

Pozri aj

• antonymum
• opozitum
• synonymum
• mnohoznačnosť (polysémia)