Homonymum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Homonymum (z gréckého ὅμος homos „rovnaký“; ὄνομα onoma „meno“) je slovo, ktoré znie rovnako ako iné slovo iného významu a pôvodu.

Vznik homoným býva náhodný, napríklad odvodením slov od podobných základov alebo preberaním z cudzích jazykov. Ak sa zhodujú iba v niektorých tvaroch, sú to čiastočné homonymá (žila, los).

V rámci lingvistickej teórie sa homonymia považuje za jeden z typov nejednoznačnosti (ambiguity), ktorá zahŕňa homonymiu aj polysémiu. Zatiaľ čo pri polysémii ide o to, že má jedno slovo viacero významov, pri homonymii vzhľadom na stupeň rozdielnosti významov či na rozdielny pôvod konštatujeme, že ide o viacero rozdielnych, i keď rovnako znejúcich slov. V oboch prípadoch však ide o to, že rovnakému zvukovému a pod. reťazcu priraďujeme rozdielne významy; možno teda hovoriť o nediskrétnych faktoch jazyka, vedúcich k existencii synkretických znakových foriem[1]

Nepravé homonymá sú iba výslovnostné alebo homofónne (biť a byť) alebo iba pravopisné alebo homografné (príklad: chaty [chaty vs. čety]).

V slovenčine sú homonymá pomerne zriedkavé a ich používanie väčšinou nespôsobuje nedorozumenie. Jazykom s častým výskytom homoným je napr. angličtina.

Súčasná štylistika rozlišuje nasledovné typy homoným:

  • lexikálne (pravé), napr: kobylka, kolok,
  • gramatické (homoformy), napr: posteľ, žiaľ,
  • fonetické (homofónny), napr: vír – výr, biť – byť.

Príklady[upraviť | upraviť zdroj]

  • stopky (meranie času a časť ovocia)
  • správa (starostlivosť o vec a zdelenie)
  • bit/byt (jednotka informácie a bydlisko)
  • vír/výr (vodný vír a výr ako sova)
  • rys (zviera, papier, črta -napr. tváre)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BRAXATORIS, Martin: Pádová homonymia a súvisiace pojmy'. In: DespiteBorders.com, 27. 2. 2014 [prístup z dňa 27. 2. 2014]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]