Národní třída (Praha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Súradnice: 50° 04′ 56.24″ s.š., 14° 25′ 07.31″ v.d.

Pohľad na Národnú triedu smerom od Novej scény k centru mesta

Národní třída (doslova Národná trieda) je jedna z významných tried v Prahe. Nachádza sa na rozhraní Starého Mesta a Nového Města, juhozápadným smerom od stredu metropoly, spája Most Légií s Jungmannovým náměstím. V miestach Národní třídy stávali v stredoveku hradby.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V 19. storočí bol názov Nové Aleje (nemecky Neue Allee), jej pomenovanie sa postupom času menilo: V alejích, V nových alejích, V stromořadí, Uršulinská, U Řetězového mostu či Ferdinandova. V 19. storočí pozdĺž nej vzniklo veľa dôležitých budov a inštitúcií, ako je napríklad Národní divadlo, Akademia vied Českej republiky, či kaviareň Slavie v paláci Lažanských. Viedli tadiaľ už koncom 19. storočia (1885) aj koľajnice konskej železnice (Koněspřežná dráha), ktoré sa pred Reťazovým mostom (Most císaře Františka I.) obracali po nábreží naspäť do centra.[2] V 20. storočí došlo k zmene; mnohé staré budovy boli zbúrané a trieda rozšírená. Neskôr pribudol obchodný dom Máj (dnes Tesco), ktorý bol v roku 2007 vyhlásený za kultúrnu pamiatku, hlavne vďaka originálnej konštrukcii.[3] V polovici 80. rokov bola nablízku vybudovaná rovnomenná stanica metra a časť električkovej trate po Národnej smerom na Můstek bola zrušená. S 80. rokmi prišla zmena – časť kláštora vedľa Národného divadla bola zbúraná, aby ustúpila brutalistickej Novej scéne, otvorenej v roku 1983. 17. novembra 1989 tu došlo k známemu zásahu zložiek Verejnej bezpečnosti proti študentom. Začala tak tzv. Nežná revolúcia, ktorá znamenala definitívny koniec komunistického režimu v Česko-Slovensku.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Národní třída (Praha) na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Informace na stránkách Prahy 1
  2. Historie městské dopravy v Praze, Pavel Fojtík, Stanislav Linert, František Prošek, ISBN 80-238-5702-9, str. 22
  3. Článek na bydleni.idnes ohledně prohlášení OD za kulturní památku