Názvoslovie iónov

Ión vzniká, ak sa z elektricky neutrálnej častice vonkajším vplyvom (energia, reakcia, žiarenie) odtrhne alebo pridá elektrón. Pridaním elektrónu do elektrónového obalu atómu vziká anión (záporne nabitý ión) a odobratím elektrónu vzniká katión (kladne nabitý ión). Existuje veľké množstvo anorganických iónov, pre ktoré bolo vytvorené názvoslovie na jednoduchšie pomenovávanie jednotlivých zlúčenín.

Ióny v organickej chémii a biochémii majú často svoje vlastné pravidlá pomenovávania a neodpovedajú nižšie uvedeným pravidlám. Deprotonované zlúčeniny so záporným nábojom majú často koncovku −át prebranú z anglických/latinských názvov (napr. glutamát, adipát, ale i etanolát). Protonované zlúčeniny niekedy využívajú koncovku −ium (napr. imidazolium). Často však náboj nie je vôbec v názve zohľadnený, pretože ide o tranzitné zlúčeniny alebo o zložité molekuly (napr. NAD⁺, nikotínamidadeníndinukleotid).

Názvoslovie anorganických katiónov

Pre názvoslovie katiónov existuje niekoľko pravidiel podľa toho, o aký druh katiónu ide.

Katióny odvodené od prvkov

Katióny sa pomenovávajú prídavným menom podľa atómu a jeho odpovedajúceho oxidačného stavu a slova "katión." Pre sodík v oxidačnom stave +I, ktorému prislúcha koncovka −ný, by to teda bol "sodný katión." Napríklad:

• Na⁺ – sodný katión
• Ca²⁺ – vápenatý katión
• Al³⁺ – hlinitý katión

Niekedy sa používa i názov vytvorený z mena prvku, prípony "ový" a slova "katión," napríklad "sodíkový katión," avšak tento názov by sa nemal používať, pretože je zavádzajúci (koncovka -ový v skutočnosti neodpovedá oxidačnému číslu +VI), ale je možné ho použiť, ak oxidačný stav prvku nie je známy alebo nie je nutná jeho špecifikácia. Alternatívne je možné vytvoriť názov i spojením slov "katión" a názvu prvku v genitíve, napríklad "katión sodíka."

Speciálny názov má potom vodíkový katión, ktorý sa označuje ako hydrón.

Soli s viacerými rôznymi katiónmi

Ak má soľ viac ako jeden katión (napr. dva katióny v podvojných soliach, tri katióny v potrojných soliach a podobne), uvádzajú sa všetky anióny spolu v abecednom poradí, pri čom všetky okrem posledného sú zakončené písmenom −o a spojené spojovníkom medzi jednotlivými slovami. Posledný katión si zachováva svoju normálnu koncovku. Napríklad:

• KSrPO₄ – fosforečnan draselno-strontnatý

Katióny koordinačných komplexov

Katióny môžu byť viaczložkové. Koordinačné komplexy sa skladajú z jedného centrálneho atómu, na ktorý sú naviazané ďalšie entity, buď atómy alebo molekuly, ktoré dokopy nazývame ligandy. Podľa celkového náboja takého komplexu môže byť komplex neutrálny, kladne nabitý (komplexný katión) alebo záporne nabitý (komplexný anión). V prípade týchto katiónov sa uvedú všetky ligandy ako predpony v abecednom poradí i s predponami vyjadrenia počtu a nakoniec sa uvedie centrálny atóm s príslušnou koncovkou odpovedjúcou oxidačnému číslo. Celý názov tohto katiónu je jednoslovný. Napríklad:

• [Cr(H₂O)₅(NH₃)]³⁺ – pentaakvaamminchromitý (chróm má oxidačné číslo +III, preto chromitý; v komplexe sa nachádza molekula vody celkom päťkrát, preto predpona penta; a nakoniec je voda uvedená prvá, pretože jej prislúchajúca predpona (akva) je abecedne pred predponou pre amoniak (ammin))

Neutrálne komplexy sa potom pomenovávajú obdobne. Ak je centrálny atóm nabitý kladne, je pomenovanie komplexu rovnaké, ale nakoniec sa pridáva slovo "komplex". Napríklad:

• [Co^III(H₂O)₃Br₃] – triakva-tribromidokobaltitý komplex

Ak je komplex neutrálny a i oxidačné číslo centrálneho atómu je 0, upravuje sa tento názov do genitívu. Napríklad:

• [Co⁰₂(CO)₈] – oktakarbonyl dikobaltu

Binárne zlúčeniny vodíka s prvkom 13.-17. skupiny

Pre binárne zlúčeniny vodíka s prvkom 13.-17. skupiny (hydridy) sa názov katiónu, ktorý vzniká adíciou katiónu vodíka, tvorí z názvu látky (systémového) príponou −ánium alebo −ániový katión. Napríklad:

• H₂F⁺ – fluoránium (systémový názov pre fluorovodík je fluorán)
• H₃Se^{+ –} selánium
• H₃Po⁺ – polánium

Výnimkou sú niektoré zlúčeniny, pre ktoré je akceptovaná i koncovka −ónium resp. −óniový katión:

• H₃S⁺ – sulfónium, systémový názov sulfánium
• H₃O⁺ – oxónium, systémový názov oxidánium
• NH₄^{+ –} amónium, tiež nazývaný i amónny katión alebo amóniový katión, systémový názov azánium

V prípade koncovky −ónium môže dôjsť k situácii, kde by nebol rozlíšiteľný katión od prvku samotného (H₃Po⁺ je správne polánium, čo by bolo nerozlíšiteľné od názvu polónium), preto sa odporúča systémový názov. Pre ióny, ktoré sú formálne odvodené od týchto katiónov (napr. F₂Cl⁺, ktorý je odvodený od H₂Cl⁺), sa používajú predpony vyjadrujúce počet substituentov (difluorochloránium). Alternatívne je možné ich pomenovať ako koordinačné katióny (difluoridochloritý katión).

Katióny kyselín

Názvy katiónov kyselín sa odporúča tvoriť pomocou tzv. adičného názvoslovia, teda vymenovaním počtu ligandov (kyslíkov a hydroxidov), ktoré sa v zlúčenine nachádzajú. Na koniec sa pridá názov centrálneho prvku s odpovedajúcou koncovkou podľa oxidačného čísla. Napríklad:

• H₄PO₄⁺ – tetrahydroxidofosforečný katión
• H₂NO₃⁺ – dihydroxido-oxidodusičný katión
• H₃SO₄^{+ –} trihydroxido-oxidosírový katión

Názvy týchto zlúčenín možné vytvoriť i príponou -acídium k (poslovenčnému anglickému resp. latinskému) názvu aniónu kyseliny, ale tento názov nie je systémový. Napríklad:

• H₂NO₃⁺ – katión nitrátacídia
• H₃SO₄⁺ – katión sulfátacídia

Ostatné

Snáď posledným prípadom sú katióny atómových skupín, ktorých názvy sa tvoria zo slova katión a názvu atómovej skupiny v genitíve (prípadne sa v zátvorke za názvom uvedie i náboj katiónu).^{[chýba zdroj]} Napríklad:

• NO⁺ – katión nitrozylu
• NpO²⁺ – katión neptunylu (2+)

Názvoslovie anorganických aniónov

Názvoslovie aniónov je o niečo jednoduchšie, pretože v niektorých prípadoch sa nerozlišuje stupeň oxidačného čísla.

Anióny odvodené od prvkov

Anióny odvodené od prvkov sa tvoria z názvu prvku pridaním koncovky −id, resp. −idový anión. Zvyčajne sa používa slovenský názov prvku, niekedy sa však využíva latinský názov prvku. Napríklad:

• F⁻ – fluorid / fluoridový anión
• O^2- – oxid
• S^2- – sulfid
• N^3- – nitrid

V prípade, že oxidačné číslo nie je celočíselné alebo majú rôzne atómy toho istého prvku tvoriace katión rôzne oxidačné čísla, tak sa nábojové číslo vyjadrí pomocou arabskej číslice v zátvorke. Tieto anióny majú často i triviálne názvy. Napríklad:

• N₃⁻ – trinitridový(1−) anión, azidový anión
• O₂²⁻ – dioxidový(2−) anión, peroxidový anión

Tieto anióny sú formálne odovodené od binárnych zlúčenín vodíka s iným prvkom. Podobné anióny, ktoré obsahujú aspoň jeden vodík, obsahujú predponu hydrogen a násobnú predponu. Napríklad:

• HS^- – hydrogensulfid

Anióny kyselín a solí

Soli kyslíkatých kyselín sú formálne odvodené od kyselín, ktoré tieto soli tvoria, odštiepením jedného alebo viacerých katiónov vodíka (hydrónov, H⁺). Názov takéhoto aniónu vzniká z prídavného mena názvu kyseliny, ktoré sa zakončí koncovkou −an. Takýmto spôsobom sa zachová i koncovka oxidačného čísla kyselinotvorného atómu. Výnimkou je oxidačné číslo +VI, ktorého koncovka −ová sa odstráni celá (kyselina sírová - síran). Ak v anióne ostane aspoň jeden vodík, počet vodíkov sa vyjadrí predponou v názve kyseliny. Napríklad:

• MoO₄^2- – molybdénan
• ClO₄^- – chloristan
• PO₄^3- – fosforečnan
• H₂PO₄^- – dihydrogénfosforečnan

Ak je počet aniónov v soli väčší než jedna, v prípade nutnosti sa používa opäť predpona pre vyjadrenie počtu (aby sa zabránilo zámene za inú zlúčeninu). Napríklad:

• Al₂(MoO₄)₃ – tris(molybdénan) dihlinitý (používa sa predpona tris namiesto predpony tri, pretože ide o skupinu atómov, nie len jeden atóm)
• Be₂XeO₆ – xenoničelan diberylnatý (odlíšenie od xenoničelanu berylnatého BeXeO₅)

Zmiešané soli s viacerými aniónmi

Ak majú soli viac ako jeden anión, uvádzajú sa všetky anióny spolu v abecednom poradí spojené spojovníkom medzi jednotlivými slovami. Napríklad:

• BiBrSO₄ – bromid-síran bizmutitý

Anióny koordinačných komplexov

Anióny koordinačných komplexov majú podobné názvoslovie ako katióny. V prípade komplexných aniónov sa uvedú všetky ligandy ako predpony v abecednom poradí i s predponami vyjadrenia počtu a nakoniec sa uvedie centrálny atóm s príslušnou koncovkou odpovedajúcou oxidačnému číslu, ktorá sa zakončí na −an (opäť okrem oxidačného stavu +VI), podobne ako u aniónov kyselín. Celý názov tohto aniónu je opäť jednoslovný. Napríklad:

• [Fe(CN)5(CO)]^3- – karbonyl-pentakyanido-železnatan

Komplexné kyseliny sa pomenovávajú rovnakým spôsobom, len sa pred názov aniónu pridá slovo "kyselina" a názov aniónu sa zmení do ženského rodu. Napríklad:

• H₂[PtCl₆] – kyselina hexachloridoplatičitá

Anión však môže obsahovať i centrálny atóm zo záporným oxidačným číslom. V tom prípade je jeho základ rovnaký, ako pri anióne prvku. K nemu sa pridajú názvy ligandov a na koniec názvu sa uvedie oxidačné číslo buď centrálneho atómu, alebo celého komplexu. Napríklad:

• [Fe^-II(CO)₄]^2- – tetrakarbonylferrid(–II) alebo tetrakarbonylferrid(2–)

Dodatočné gramatické pravidlá a výslovnosť jednotlivých názvov

Môže sa stať, že názov prvku končí na písmena d, t, n alebo l a koncovka začína na písmena e alebo i. Takmer vždy sa však tieto písmená čítajú tvrdo, napríklad titaničitý sa vyslovuje [titaničitý], nie [titaňičitý]. Podobne to platí u aniónov, napríklad arzeničnan sa vyslovuje ako [arzeničnan], nie [arzeňičnan], jodid sa vyslovuje ako [jodid], nie [joďid]. Slovo kademnatý sa takisto vyslovuje tvrdo, pretože v názve prvku kadmium je d, nie ď. Naopak, v prípade niektorých katiónov (meditý, hilinitý) sa tieto slová vyslovujú mäkko ([meďitý], [hliňitý]), pretože sa mäkko vyslovuje i názov prvku. Výnimkou je katión kobaltitý, ktorý sa číta mäkko ([kobalťitý]).

Ak je posledná slabika názvu prvku dlhá a koncovka začína na písmeno i, tak sa táto slabika skracuje, napr. mangán - manganitý, manganistý. Pre ostatné koncovky je to naopak a skracuje sa prípona (lítium - lítny). Okrem toho názov prvku končí na n a koncovka začína na n, tak sa n píše iba jedenkrát (cín + natý = cínatý).

Referencie

Chemický portál