Nitrianska kultúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Medený šperk vo tvare vŕbového listu nájdený u Holešova

Nitrianska kultúra alebo nitrianska skupina bola kultúra/skupina v starej bronzovej dobe (konkrétne cca 1900 – cca 1600 pred Kr. podľa konvenčného datovania, ale 2200 – 1900 pred Kr. podľa novšieho datovania) pôvodne v Ponitrí, neskôr tiež v okolí Trnavy, na Záhorí a na východnej Morave.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Vyvinula sa z kultúry Chlopice-Veselé, asi pod vplyvom skupiny Kosihy-Čaka, kultúry zvoncovitých pohárov a pod vplyvmi z Podkarpatskej Rusi. Zanikla postupne pod vplyvom rozšírenia únětickej kultúry.

Typické sú pre ňu rozsiahle pohrebiská, a to kostrové. Dodnes poznáme vyše 60 pohrebísk (Abrahám, Branč, Tvrdošovce, Výčapy-Opatovce, Holešov, Hulín, Ludanice). Na Slovensku sú známe iba tri sídliskové objekty nitrianskej kultúry. Typický je výskyt medené industrie tvaru vŕbového listu: náramky, náušnice, záušnice, prstene, nože.

Periodizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Periodizácia Nitrianskej kultúry sa stále vyvýja.

Anton Točík, ktorý rozpoznal osobitnú kultúrnu skupinu zo staršej doby bronzovej a nazval ju Nitrianska skupina, rozlišoval jej 2 fázy/stupne:

  • stará – prevládajú medené šperky v tvare vŕbového listu (vzťah s mierzanowickou kultúrou v Poľsku)
  • mladá – prevládajú drôtené šperky, terčovité zdobené ihlice, cyperské a početné kostené ihlice[1]

Jozef Bátora popri spracovaní a vyhodnotení pohrebiska z Jelšoviec rozčlenil nitransku kultúru na tri vývojové fázy:

  • včasná, 2200 - 2150 pred Kr.
  • klasická, 2150 - 1930 pred Kr.
  • neskorá (prechodná nitriansko-únětická), 1930 - 1870 pred Kr.[2]

Najnovšie Jaroslav Peška a Miroslav Králík navrhli detailnejšiu päťstupňovú periodizáciu:

  • protonitranská
  • časně nitranská
  • starší nitranská
  • klasická nitranská
  • poklasická[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. TOČÍK, Anton. Die Nitra Gruppe. Archeologické rozhledy 15, 1963.
  2. BÁTORA, Jozef. Slovensko v staršej dobe bronzovej. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. Dostupné online.
  3. PEŠKA, Jaroslav, KRÁLÍK, Miroslav. Periodizace epišňůrového přikarptaského kulturního komplexu na Moravě a ve Slezsku. Slovenská archeológia LXVIII – 2 (Archeologický ústav SAV), 2020. Dostupné online.

Literatura[upraviť | upraviť zdroj]