Noc v Benátkach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Noc v Benátkach (Eine Nacht in Venedig) je opereta, ktorú skomponoval Johann Strauss mladší.

Premiéra sa konala 3, októbra 1883 vo Friedrich-Wilhelm-Städtisches Theater v Berlíne. Premiéru využil riaditeľ Julius Fritzsche ako atrakciu pri príležitosti znovuotvorenia svojho divadla. Dôvodom tejto berlínskej premiéry zo Sraussovej strany boli isté Straussove nezhody s Franzom Steinerom, riaditeľom v Theater an der Wien. Spory sa však čoskoro urovnali, a preto sa už 10.októbra konala viedenská premiéra tejto operety. Libreto napísali F. Zell a Richard Genée a bolo mimoriadne slabé. Strauss si z dvoch ponúknutých libriet vybral to horšie. Keďže to druhé oveľa kvalitnejšie bolo libreto Žobravý študent a bolo odovzdané Karlovi Millöckerovi, Strauss takto pomohol svojmu kolegovi ku svetovému úspechu.

Počas príprav Berlínskej premiéry si Strauss začal uvedomovať problémy libreta, ale autori nechceli ustúpiť. Počas premiéry diváci postrehli nekvalitu textu a rozdelili sa na dve skupiny: jedni tlieskali, druhí operetu vypískali. Najväčšiu nevôľu vyvolal text k Laguna Waltzer, ktorý v tom čase znel: „Nachts sind die Katzen ja grau, nachts tönt es zärtlich, miau ...“ (Mačky sú v noci sivé a ozíva sa nocou nežné, miau…). Berlínska premiéra všetkých presvedčila, že libreto sa musí prepracovať. Preto sa počas nasledujúcich dní odstránili najväčšie nedostatky textu a hudba prispôsobila novým požiadavkám, čo nakoniec dopomohlo k úspešnej premiére vo Viedni. Napriek tomu však libreto stále ostávalo slabinou diela a muselo byť neskôr viacnásobne upravované (napr. C. Hager v roku 1918, pre premiéru v Baden-Baden, W Felstein v roku 1954 pre premiéru v Berlíne). Dodnes je dielo populárne najmä pre svoju výnimočnú hudbu pričom existuje mimoriadne veľa rôznych verzií libreta. Prehľad melódií bol vydaný v orchestrálnej podobe ako Lagunen Walzer op. 411.

Obsah (zhruba zodpovedá väčšine verzií libreta)[upraviť | upraviť zdroj]

I. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Princ Urbino usporiada banket a pozve tam významné osobnosti Benátok. Keďže princ je veľký sukničkár, osobnosti Benátok sa boja o svoje manželky. Jeden z nich, Delacqua, sa rozhodne radšej poslať manželku Brabaru preč z mesta. V jeho prípade je pritom obava neoprávnená, lebo jeho manželka miluje Enrica a je mu verná (tomu Enricovi). Princov holič Caramello odhalí Delacquove plány a rozhodne sa ich prekaziť.

II. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Barbara chce stráviť noc s Enricom a vymení si šaty s Anninou - zhodou okolností Caramellovou láskou. Caramello nič netušiac unesie namiesto Barbary Anninu a odvedie ju k princovi. Keď príde na zámenu je už neskoro, tak sa aspoň snaží princa vyrušovať, ako sa len dá, aby nemohol ostať s Anninou osamote. Situáciu nakoniec zachránia benátske ženy, ktorým sa nepáči, že ich chcú manželia skrývať.

III. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počas karnevalového večera sa postupne dá všetko do poriadku, len Urbino tentoraz vyjde naprázdno.