Nota

Nota je základnou jednotkou dĺžky trvania tónu. Označuje sa prázdnym oválom („hlavička noty“). Táto doba trvania sa nazýva aj ako jedna doba. Kratšie noty sa označujú modifkáciou oválu nasledovne:

Nota	Pauza	názov noty alebo pauzy	dĺžka
		celá	4 doby
		polová	2 doby
		štvrťová	1 doba
		osminová	1⁄2 doby
		šestnástinová	1⁄4 doby
		dvaatridsatinová	1⁄8 doby
		štyriašeťdesiatinová	1⁄16 doby
		stodvadsaťosminová	1⁄32 doby

Všetky noty okrem celej majú okrem "hlavičky" aj tvz. "paličky", ktoré píšeme smerom nahor vpravo od noty ak je nota maximálne v druhej medzere notovej osnovy. Ak je na tretej linajke, alebo vyššie, palička sa píše smerom nadol, vľavo od hlavičky.

Noty osminové a kratšie majú navyše zástavku, ktorá smeruje vždy vpravo.

Ak za sebou nasleduje viac nôt so zástavkou, tak ich spájame "trámcom".

Za notou sa môže nachádzať bodka, ktorá predlžuje notu o polovicu jej dĺžky. Tak napr. štvrťová nota s bodkou bude mať dĺžku ¹⁄₁ + ¹⁄₂ = ³⁄₂ doby (zratúvame podľa matematických pravidiel počtov so zlomkami). Predĺžiť notu môžeme aj tak, že spojíme dve rovnako vysoké noty oblúčikom (ligatúrou). Dĺžka noty je v tom prípade súčtom dĺžok spojených nôt. Ďalšou možnosťou predĺženia tónu je korunka (fermata) "", ktorá predlžuje notu o bližšie nešpecifikované trvanie (závisí to viac-menej od vkusu interpreta).

Špecifickým prípadom nôt sú tzv. trioly, ktorých dĺžka je ¹⁄₃ z najbližšej dlhšej noty. Najčastejším prípadom je rozdelenie štvrťovej noty na tri trioly (v tomto prípade vyzerajú trioly ako osminové noty, ale sú označené číslicou "3":

(- tri trioly majú dĺžku jednej štvrťovej noty)

Existujú tiež málo používané iné dĺžky nôt – kvintoly (¹⁄₅ z najbližšej dlhšej noty), sextoly (¹⁄₆ z najbližšej dlhšej noty), septoly (¹⁄₇) a pod.

Zvláštnym typom noty je pauza, ktorá označuje dĺžku času v ktorom nástroj nevydáva žiaden zvuk. Dĺžky pauzy sú rovnaké ako dĺžky nôt a sú odlíšené graficky (pozri prechádzajúcu tabuľku).

Označenie výšky tónu

Výška tónu sa označuje polohou noty v notovej osnove. Závisí v prvom rade od použitého kľúča, ktorý sa nachádza na začiatku každého riadku notovej osnovy (najbežnejší je husľový kľúč v označujúci základný tón g¹ na druhú linajku zospodu). Okrem toho môže byť výška tónu upravená tzv. posuvkami, ktoré sa v notách môžu nachádzať buď priamo pred notou, alebo aj na začiatku riadku (v tom prípade ide o predznamenanie). Každá posuvka platí pre všetky noty danej výšky ktoré sa za ním (t. j. vpravo od neho) nachádzajú. Predznamenanie platí pre celý riadok a to nie len pre notu danej výšky, ale aj pre všetky noty o oktávu vyššie, alebo nižšie.

Posuvky

Posuvky môžu byť

• krížik "$\sharp$" (zvyšuje notu o poltón)
• béčko "$\flat$" (znižuje notu o poltón)
• odrážka, znak rušiaci predošlé predznamenania alebo posuvky "$\natural$"

Názov nôt s krížikom sa tvorí pridaním prípony "-is". Napr. C$\sharp$= cis, D$\sharp$= dis, E$\sharp$= eis…

Názvy nôt s béčkom sa tvoria príponou "-es" pre C$\flat$ = ces, D$\flat$= des, F$\flat$= fes a G$\flat$= ges. V prípade E a A sa tvorí len príponou "-s", teda E$\flat$= es a A$\flat$= as. Výnimku tvorí aj H$\flat$, ktoré sa väčšinou označuje ako b a len zriedka ako hes.

Niekedy sa pred notou môžu nachádzať aj dve krížiky, alebo béčka, ktoré potom upravujú výšku noty o celý tón. Názov takejto noty sa potom tvorí zduplovaním príslušnej koncovky. Napr. D$\sharp$$\sharp$= disis (jeho výška je rovnaká, ako E), alebo D$\flat$$\flat$= deses (výška je zhodná s C).

Pozri aj

• Notácia
• Notová osnova
• Stupnica
• Tempo
• Takt