Takt (hudba)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Takt v hudbe udáva striedanie prízvučných a neprízvučných nôt, čiže rytmus skladby.

Takt skladby je určený na začiatku skladby (za kľúčom a predznamenaním) dvoma číslami. Horné číslo udáva počet dôb v takte, spodné číslo udáva, na ktorú notu budeme počítať jednu dobu. Obyčajne to býva štvrťová alebo osminová nota, menej často aj polová. Jednotlivé takty od seba oddeľujeme zvislou taktovou čiarou.

Napríklad v trojštvrťovom takte môžu byť tri štvrťové noty. Štvrťové noty môžeme nahradiť aj inými notami či pauzami tak, aby ich celkové trvanie zodpovedalo trom štvťovým notám.

Jednoduché takty[upraviť | upraviť zdroj]

Jednoduché takty sú dvojdobé, alebo trojdobé, ktoré majú jednu prízvučnú a jednu resp. dve neprízvučné doby. Používajú sa hlavne dvojštvrťové, trojštvťové, dvojosminové a trojosminové takty.

Zložené takty[upraviť | upraviť zdroj]

Zložené takty vznikajú spojením dvoch, alebo viacerých jednoduchých taktov. Takéto takty majú hlavný prízvuk na prvej note a jeden alebo viac vedľajších prízvukov. Napríklad spojením dvoch dvojštvrťových taktov dostaneme často používaný štvorštvrťový takt:

Štvorštvrťový takt sa často označuje namiesto číslic písmenom „C“:

Ďalším často používaným taktom je šesťosminový takt, ktorý je zložený z dvoch trojosminových taktov (prípadne môže byť zložený aj z troch dvojosminových taktov).

Štvorštvrťový aj šesťosminový takt sú príkladmi pravidelne zložených taktov, pretože boli vytvorené z dvoch rovnakých jednoduchých taktov. Niekedy sa však v hudbe môžu vyskytovať aj nepravidelne zložené takty, napr. päťosminový (zložený z jedného dvojosminového a jedného trojosminového taktu).

Predtaktie[upraviť | upraviť zdroj]

Predtaktie je neúplný takt, ktorý sa môže nachádzať na začiatku skladby. Zvyšné noty taktu sa obyčajne nachádzajú na konci skladby (alebo nejakej jej ucelenej časti).