Náuka o kontrapunkte

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Náuka o kontrapunkte je skúmanie pravidiel vhodného vedenia hlasov s ohľadom na ich vyhovujúce súznenie.

Náuka o kontrapunkte sa člení na

  1. výskum vokálneho kontrapunktu, ktorý zahrnuje zásady z obdobia vokálnej polyfónie v renesancii,
  2. skúmanie inštrumentálneho kontrapunktu, ktorý vychádza z barokovej hudby a predovšetkým z diela Bacha,
  3. výskum moderného kontrapunktu, ktorý sa týka polyfónie v najnovšej hudbe.

Význam štúdia kontrapunktu:

  1. rozvíja počutie viachlasu a schopnosť predstaviť si súčasné znenie niekoľkých rôznych melódií,
  2. vedie k vytváraniu polyfónnych skladieb (pri dôkladnom štúdiu),
  3. napomáha aj pri vytváraní prostých úprav piesní a ich sprievodov do podoby plynulejšieho vedenia hlasov,
  4. poskytuje základné pojmy pre rozbor polyfónnych skladieb alebo polyfónnych úsekov v skladbách.

Základom štúdia kontrapunktu je spájanie melódií.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.