Obežná poloha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Obežná poloha objektu obiehajúceho iný objekt je geometrická poloha, v ktorej sa nachádza obežná dráha. Vo vesmíre stačia tri body na definovanie obežnej polohy. Základným príkladom môže byť: stred ťažšieho telesa, stred obiehajúceho telesa a stred obiehaného telesa v neskoršom čase.

Definícia inklinácie planét Slnečnej sústavy znamená uhol orbitálnej polohy a uhol smerom k Zemi. Pre vzdialenosť mesiaca obiehajúceho inú planétu, je vhodné definovať inklináciu obežnej dráhy mesiaca ako uhol medzi obežnou polohou a rovníkom planéty.

Umelé satelity okolo Zeme[upraviť | upraviť zdroj]

Pre vypustenie staníc a umelých satelitov je obežná poloha základným parametrom obežnej dráhy, čo znamená, že bude potrebné veľké množstvo pohonných látok na zmenu orbitálnej polohy telesa. Ďalšie parametre ako obežná doba, excentricita obežnej dráhy a fáza obežnej dráhy sa dajú ľahšie zmeniť pohonným systémom.

Obežné polohy satelitov sú odchýliteľné neguľovou podstatou gravitácie Zeme, toto môže spôsobiť pomalé rotovanie okolo Zeme v závislosti od uhla polohy. Pre polohy, ktoré sú v kritickom uhle to môže znamenať, že poloha bude sledovať Slnko okolo Zeme, čím sa vytvorí Slnko-synchrónny obeh.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]