Objektové programovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Objektové programovanie alebo objektovo orientované programovanie ( z ang. Object-oriented programming, skratka OOP) je metodika vývoja softvéru založená na používaní dátových štruktúr zvaných objekty a ich interakcie na vývoj aplikácií. Pricípy objektového programovania boli rozpracované už v 70. rokoch 20. storočia, no širšie sa vo vývoji softvéru začalo uplatňovať až v koncom 20. storočia. V súčasnosti existuje veľa jazykov využívajúcich princípy OOP.

Koncept OOP[upraviť | upraviť zdroj]

Objekty majú svoje vlastnosti, metódy a udalosti, pomocou ktorých objekt vykonáva určité činnosti na ktoré bol naprogramovaný.

Z obsahového hľadiska vlastnosti typu trieda sú vo svojej podstate položky typu záznam. Metódy a udalosti sú svojim charakterom funkcie a procedúry.

Udalosťou sa nazýva každá zmena stavových veličín, napr. Click, DoubleClick, stlačenie klávesy na klávesnici, impulz z časovača, Zmena veľkosti okna, zatvorenie okna.

Základom objektového programovania je dátový typ trieda. Dátový typ trieda je odvodený dátový typ a vychádza z dátového typu štruktúra (v jazyku Pascal, Delphi - záznam (record), C, C++ - štruktúra (struct)).

Objekt - premenná typu trieda.

Existuje mnoho programovacích jazykov používajúcich princíp OOP, napr.: Visual Basic, C++, C Sharp, Java, Python, PHP a mnoho iných.