Programovací jazyk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Programovací jazyk je nástroj na systematický opis postupu, výpočtu, správania, zmeny stavu, opis objektov, ich vlastností a štruktúr. Zvyčajne programovacie jazyky slúžia na opis riešenia problému, ktorý umožní jeho vykonanie pomocou programovateľného technického zariadenia.

Programovacie jazyky vznikajú z toho dôvodu, že iné formy ľudského vyjadrovania, ako napr. prirodzené jazyky, nie sú v dostatočnej miere vhodné na jednoznačný a systémový opis. Tzv. „vyššie programovacie jazyky“ sú zvyčajne presne definovanou podmnožinou prirodzeného jazyka (napr. angličtiny) s vlastnou definíciou gramatiky a syntaxe.

Postupnosť definícií a krokov potrebných na dosiahnutie riešenia problému realizovaných pomocou programovacieho jazyka sa nazýva program. Proces vytvárania programu sa nazýva programovanie alebo kódovanie. Človekom čitateľná forma programu napísaná v programovacom jazyku sa nazýva zdrojový kód.

Vyššie programovacie jazyky sa delia na:

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]