Oblasť H I

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Oblasť H I je medzihviezdny oblak zložený z neutrálneho vodíka. Tieto oblasti sú nesvietivé, ale sú detegovateľné, pretože molekuly, ktoré sú prítomné v malých množstvách, emitujú žiarenie v 21 cm oblasti (1 420 MHz) rádiového spektra aj pri nízkych teplotách (žiarenie na vlnovej dĺžke 21 cm je málo pohlcované, výskumom týchto oblastí sa dozvedáme o štruktúre galaxií a vesmíru). Pri ionizácii, kde oblasti H I kolidujú s expandujúcim ionizovaným plynom, napríklad s H II oblasťou, svietia jasnejšie. Stupeň ionizácie v neutrálnej oblasti H I je veľmi nízky (1:10 000), ale plazmoví fyzici to považujú za slabo ionizovanú plazmu.

Mapovanie emisií H I rádioteleskopmi je technika určujúca štruktúru špirálových galaxií. Je určená aj na mapovanie gravitačných porúch medzi galaxiami. Keď kolidujú dve galaxie, vyvrhuje sa materiál, čo umožňuje astronómom určiť, ako sa galaxie pohybujú.