Opátstvo Saint-Germain-des-Prés

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pôdorys opátstva (autor: Eugène Viollet-le-Duc)
Zvonica kostola pochádzajúca z 11. storočia
Južná strana kostola

Opátstvo Saint-Germain-des-Prés je najstaršie parížske opátstvo. Nachádza sa v štvrti Saint-Germain-des-Prés v 6. parížskom obvode.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 6. storočia založil na popud parížskeho biskupa Germanusa (franc. Germain de Paris) franský kráľ Childebert I., syn Chlodovika I., na mieste baziliku Saint-Vincent-Sainte-Croix, aby v nej uchoval zo Zaragozy prinesené relikvie sv. Vincenta.

Pri bazilike vzniklo aj opátstvo, mnísi, ktorí doň prišli z Autunu, sa riadili regulou sv. Bazila. Po Childebertovej smrti roku 558 sa z opátstva stala nekropola merovejovských kráľov, roku 576 tu bol pochovaný aj Germanus, ktorý bol v 8. storočí svätorečený. Posledný franský kráľ tu bol pochovaný roku 675. V 8. storočí Karol Veľký opátstvo podporoval a zaviedol v ňom regulu sv. Benedikta.

V 9. storočí opátstvo, vďaka svojim pozláteným strechám údajne nazývané aj Saint-Vincent-le-Doré, úplne vyplienili Vikingovia. Znovu vybudovať sa ho podarilo v 10. storočí, tentokrát už pod názvom Saint-Germain-des-Prés. Rekonštrukciu začal opát Morard s podporou kráľa Róberta II. Dnešný gotický chór vystaval opát Hugues de Saint-Denis, posvätil ho sám pápež Alexander III. roku 1163. Od tej doby spadalo opátstvo výlučne pod pápežskú autoritu. Po francúzskej revolúcii bolo opátstvo v roku 1792 opäť zničené, pretrval iba kostol a palác opáta v Rue Jacob.

Kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Budova kostola pochádza z 11. - 17. storočia. Zvonica je najstaršia v Paríži. V jednej z bočných kaplniek kostola je pochovaný filozof René Descartes.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Informačný leták kostola Saint-Germain-des-Prés