Opel Manta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Opel Manta B2
Výrobca Opel
Koncern Adam Opel AG
Produkcia 1982-1988
Krajina pôvodu Nemecko Rüsselsheim, Nemecko
Predchodca Opel Manta B1
Nasledovník Opel Calibra
Trieda športová
Typ karosérie 3-dverový hatchback
2-dverové kupé
Usporiadanie motor vpredu, zadný náhon
Motor(y) 1.8 L - 66 kW / 90 HP
2.0 L - 81 kW / 110 HP
Max. rýchlosť 200 km/h
Spotreba

(90/120/mesto)

7,2 l/100 km
Prevodovka(y) 3-rýchlosná automatická
4-rýchlostná manuálna
5-rýchlosná manuálna Getrag
Dĺžka 4445 mm
Šírka 1687 mm
Výška 1341 mm
Hmotnosť 1065 kg

Opel Manta B2 bol športovým modelom nemeckej automobilky Opel. Vychádzal z faceliftovanej Manty B1. Facelift zahŕňal plastový predný spojler, bočné prahy pre modely GT/E a GSi, malé krídlo na veku kufra a 4 nasávacie otvory v prednej maske. Motory 1.2 L, 1.6 L a 1.9 L boli nahradené motormi 1.3 L OHC, 2.0 L S CIH a 2.0 L E CIH. V roku 1983 bol názov GT/E premenovaný na GSi. Motor 1.8 L bol veľmi populárny a vo výrobe bol 5 rokov (1982-1987). V roku 1986 bola vyrobená posledná Manta B model Exclusive. Mala sedačky Recaro s červenou látkou, sivú kožu v interiéri a plný bodypack známy z modelov i200. Tento bodypack pozostával z dvojice kruhových sverlometov s plastovým krytom, predný a zadný dolný spojler od tuningovej firmy Irmscher, bočné prahy a známy 3-dielny spojler z Manty 400 (vytvaral prítlak 80 kg na zadnú časť pri rýchlosti 200 km/h). Opel nakoniec ukončil výrobu Opelu Manta B v roku 1988, a posledné 2 roky vyrábal iba exkluzívnu verziu GSi. Predaj pokračoval až do roku 1989, pokým Mantu B nanahradil Opel Calibra (známy ako Vauxhall Calibra v Anglicku).

Rely a špeciálne verzie[upraviť | upraviť zdroj]

Opel Manta 400 na pretekoch Race Retro 2008 v Anglicku

V roku 1979 boli začaté práce na projekte rally-spec Opel. Obidve Ascona B a Manta B boli na tento projekt použité. Hoci Ascona 400 bola úspešnejšia, ale v skutočnosti Manta B bol pozruhodný automobil. Opel spojil sily z nemeckým tunerom Irmscher a britským Cosworth aby spoločne vytvorili Mantu 400. Cosworth dostal za úlohu vytvoriť 16-ventilovú hlavu valcov s dvomi vačkovými hriadeľmi pre blok motora špecikikácie CIH a Irmscher zas dostal za úlohu vypracovať dizajn interiéru a exteriéru auta. Spoločné výsledky nedopadli zle, avšak najväčším problémom bol motor.

Prvá myšlienka vytvoriť 2-litrový motor s použitím 16-ventilovej hlavy valcov z Cosworthu nedávala proste dostatočný výkon. Lenže problémom bolo, že hlavy valcov už boli vyrobené takže hlavy boli iba upravené aby sa vošli do 4-valcového CIH bloku motora. Tak postavili neobvyklý motor s objemom 2 litre ktorý prevŕtali, použili väčšie piesty, kľukový hriadeľ použili zo vznetového motora 2.3 rovnakého typu (CIH) a výsledný objem valcov bol 2,4 litra. To bola príležitosť aby sa vytvorilo niekoľko upravených verzií pre rely.

Opel dodal prvých 23 exemplárov v roku 1981, ktoré boli rozoznateľné vďaka prednej maske s dvomi otvormi. Vozidlá boli dodávané aj ako street automobily odvodené z rally špeciálov. Tieto street verzie, známe ako Phase cars boli luxusné verzie modelu Manta B Coupé.

Phase 1[upraviť | upraviť zdroj]

Verzia Phase 1 boli vozidlá dodávané so sedačkami Recaro s vyšitým znakom Opel, koženým volantom Irmscher a dokonca aj ostrekovačmi predných svetiel. Vozidlá boli vo farbe Arctic White s bielymi ľahkozliatinovými diskami Ronal veľkosti 7x15". Motor bol vybavený vstrekovačmi Bosch LE a výkon mal 107 kW / 144 HP.

Phase 2[upraviť | upraviť zdroj]

Verzia Phase 2 však bola úplne odlišná. Bola s veľkými rozšírenými blatníkmi z exotických materiálov ako je kevlar a karbón, ktoré podstatne znižovali hmotnosť auta. Odľahčené boli aj dvere, kapota, spojlery a okná. Disky boli rovnaké Ronal, ale mali rozmery 8x15" vpredu a 10x15" vzadu. Výkon motora bol 172 kW / 230 HP s použitím sady 48 mm karburátorov typu DCOE. Používali sa rôzne prevodovky od výrobcu ZF a samosvorný diferenciál zadnej nápravy.

Phase 3[upraviť | upraviť zdroj]

Phase 3 je termín používaný, keď sa hovorí o verzii i400. Veľa pretekárov z tej doby upravovalo tento motor na vyššie výkony. Niektorí sa dostali cez hranicu 300 koní a dokonca aj dnes dokážu tieto motory vyladiť aj na viac ako 340 koní bez použitia prepĺňania.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Opel Manta na anglickej Wikipédii.

Opel, automobily 1980 – súčasnosť
Model 1980 – 1990 1990 – 2000 2000 – súč.
0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9
Malé Corsa A Corsa B Corsa C Corsa D
Nižšia stredná trieda Kadett C Kadett D Kadett E Astra F Astra G Astra H
Stredná trieda Ascona B Ascona C Vectra A Vectra B Vectra C Insignia
Signum
Vyššia stredná trieda Rekord E/Commodore C Omega A Omega B
Luxusné Senator A/Monza Senator B
Športové Tigra Tigra TwinTop
Manta B Calibra Speedster GT
Mini MPV Agila A Agila B
Meriva A Meriva B
MPV Zafira A Zafira B
Veľkopriestorové MPV Sintra
SUV Frontera A Frontera B Antara
Monterey
Dodávky Combo A Combo B
Arena Vivaro
Movano