Otava (rieka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Začiatok Otavy - sútok Vydry a Křemelné

Otava je rieka v južných Čechách. Je to ľavostranný prítok Vltavy, má dĺžku 113 km, zaberá povodie s veľkosťou 3 788,2 km² a v ústí dosahuje priemerný prietok 26 m³/s.

Vzniká sútokom Vydry a Křemelnej na Šumave pri samote Čeňkova Píla, juhojuhozápadne od obce Rejštejn v nadmorskej výške 627 m n. m. Následne tečie na sever, v Šumavskom podhorí sa dvakrát výrazne esovito stáča a od mesta Sušice pokračuje severovýchodným smerom. Medzi mestami Horažďovice a Strakonice tečie juhovýchodným smerom, následne k sútoku s Blanicou východným smerom, odtiaľ k ústiu už pokračuje na sever. Do Vltavy ústi priamo pod hradom Zvíkov na pravom brehu v nadmorskej výške 346 m n. m. a posledných približne 19 km toku je súčasťou vodnej nádrže Orlík.

Najvýznamnejšími prítokmi sú sprava Zlatý potok, Nezdický potok, Mačický potok, Volyňka, Sudkovický potok, Blanice (najväčší prítok); zľava Ostružná, Černíčšký potok, Brložský potok a Lomnice.

Rieka preteká cez Sušice, Žichovice, Horažďovice, Střelské Hoštice, Katovice, Strakonice, Štěkeň a Písek. Na brehoch rieky sa tiež vypína niekoľko hradov: Rabí nad rovnomenným mestečkom, Pracheň pri Horažďoviciach, hrad v Strakoniciach nad sútokom Otavy s Volyňkou, hrad v Písku a spomenutý hrad Zvíkov.

Otava bola prvou riekou na území Čiech, ktorú premostili kamenným mostom. Stalo sa tak v 14. storočí, keď bol postavený most v meste Písek. V minulosti bola tiež známou "zlatonosnou" riekou, na brehoch ktorej sa ryžovalo zlato. V 18. a 19. storočí bolo na rieke rozšírené pltníctvo a splavovanie dreva.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]