Pŕhľava dvojdomá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pŕhľava dvojdomá
Pŕhľava dvojdomá
Pŕhľava dvojdomá
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Vegetabilia
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Skupina Krytosemenné Angiospermae
Oddelenie Magnóliorasty Magnoliophyta
Trieda (classis) Dvojklíčnolistové Magnoliopsida
Rad (ordo) Ružotvaré Rosales
Čeľaď (familia) Pŕhľavovité Urticaceae
Rod (genus) Pŕhľava Urtica
Druh (species) Pŕhľava dvojdomá Urtica dioica
Vedecký názov
Urtica dioica
Carl Linné, 1753
Synonymá
Urtica major, Kanitz 1862

Pŕhľava dvojdomá alebo staršie žihľava dvojdomá (lat. Urtica dioica) je rastlina z čeľade pŕhľavovité (Urticaceae). Používa sa ako liečivá rastlina a ako krmovina pre hydinu.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzene sa vyskytuje na severnej pologuli a šíri sa do Južnej Ameriky. Na Slovensku je rozšírená na celom území a vo všetkých výškových stupňoch.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Statná vytrvalá dvojdomá bylina dorastajúca do výšky 50 až 150 cm, výnimočne až 2 m. Stonky sú priame nevetvené (u vyšších rastlín sa však v hornej polovici môžu vetviť). V zemi vytvárajú plazivý žltkastý podzemok. Listy sú jemne ochlpené, srdcovitého tvaru, špicaté a pílkovito ozubené. Kvitne od júna do septembra. Samčie kvetenstvo je latovité, priame a previsnuté, samičie klasovité alebo hroznovité a kratšie, počas kvetu priame. Okvetie je zelenavé. Kvety sú jednopohlavné, spravidla dvojdomé, výnimočne sa vyskytujú jednodomé usporiadania, v tom prípade je kvetenstvo obojpohlavné. Plodom sú vajcovité bobuľky. Celá rastlina je pokrytá jemnými chĺpkami. Predtým sa tradovalo, že tieto chĺpky obsahujú kyselinu mravčiu, posledné výskumy však ukázali, že je to zmes troch chemikálií – histamínu dráždiaceho kožu, acetylcholínu vyvolávajúceho pocit pálenia a serotonínu zvyšujúceho účinok (vnímanie) dvoch predchádzajúcich látok.

U ľudí stačí minimálne množstvo zmesi týchto chemických látok (približne jedna desaťmilióntina gramu), aby sa vytvorila typická reakcia kože podobná poštípaniu ovadom. Pŕhľava ponorená do horúcej vody alebo pošliapaná stráca „pálivé“ účinky.

Predchádzajúci popis nemôže byť vyčerpávajúci, pretože ide o veľmi premenlivý druh nadobúdajúci mnoho rozličných foriem. Vďaka tomu existujú samozrejme aj opisy mnohých vnútrodruhových taxómov na báze poddruhov a variet.

Stanovisko a ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pŕhľava dvojdomá je nitrofilný druh, ktorý hojne rastie na miestach, kde dochádza k hnilobným procesom, alebo kde je veľké nahromadenie biomasy, na rumoviskách, na pobrežných porastoch pozdĺž ciest, vo vlhkých lesoch, okolo plotov od nížin až po horské oblasti.

Význam a účinky[upraviť | upraviť zdroj]

Je zbieraná ako liečivá rastlina veľmi širokého použitia. Rastlina má vysoký obsah vitamínu C, stimuluje krvný obeh, podporuje tvorbu červených krviniek, znižuje hladinu glukózy v krvi, má mierny močopudný účinok, priaznivo pôsobí na kvalitu vlasov. Pije sa aj ako čaj. Za zdraviu prospešné sa považujú pokrmy z nej pripravené. Pŕhľavové polievky, čerstvé šaláty, špenáty. Ako dôležité obohatenie potravy sa sekané listy pridávajú do potravy hydiny. Zo stonky sa dá vyrobiť priadza, avšak veľmi nízkej kvality.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • S. Hejný, B. Slavík: Květena České republiky, díl 1 (Eds.). Vyd. 2. – Praha, Academia, 2003 – str. 534 – ISBN 80-200-0643-5

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]