Palcmanská Maša (vodná nádrž)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°51′21″S 20°23′02″V / 48,855736°S 20,383931°V / 48.855736; 20.383931

Palcmanská Maša a v pozadí obec Dedinky

Palcmanská Maša[1] je najväčšia vodná nádrž na území Slovenského raja, vytvorená na hornom toku rieky Hnilec, v kotlinovitom rozšírení údolia pod južnými skalnatými zrázmi Geráv. Na jej brehoch vyrástli ubytovacie, športové a rekreačné zariadenia. Priamo na jazere sú umiestnené zariadenia rybného hospodárstva. Pri brehoch vodnej nádrže Palcmanská Maša vznikla v roku 1933 zlúčením obcí Imrichovce a Štefanovce obec Dedinky.

Účelom nádrže je akumulovanie vody pre zabezpečenie prívodu k vodnej elektrárni v Dobšinej, vyrovnanie prietokov Hnilca a rekreačné využitie.

Nádrž sa nachádza v údolí rieky Hnilec nad miestnou časťou obce Mlynky, Palcmanskou Mašou. Vznikla vybudovaním betónovej gravitačnej priehrady na Hnilci v rkm 71,350. Pri dosiahnutí maximálnej hladiny 786,10 m n. m. je v nádrži akumulovaných 11,063 mil. m3 vody a je zatopená plocha o rozlohe 86,5 ha. Dĺžka vzdutia dosahuje 3,9 km. Nádrž je dôležitou súčasťou prečerpávacej vodnej elektrárne Dobšiná, prvej prečerpávacej elektrárne na Slovensku.

Hlavné parametre nádrže Palcmanská Maša[upraviť | upraviť zdroj]

  • Plocha povodia: 84,5 km2
  • Celkový objem 11,063 mil. m3
  • Zatopená plocha 86,5 ha
  • Dĺžka vzdutia 3,9 km
  • Šírka v korune priehrady 4,0 m
  • Šírka v päte priehrady 23,0 m
  • Výška priehrady od základov 34,0 m
  • Výška priehrady nad terénom 23,0 m
  • Dĺžka priehrady v korune 209,0 m

Vodné dielo Dobšiná[upraviť | upraviť zdroj]

Vodná nádrž je dôležitou súčasťou vodného diela Dobšiná. Výstavba vodného diela sa realizovala podľa projektu Hydroprojektu Bratislava na základe návrhu švajčiarskej firmy Motor-Columbus a dodávateľom stavebných prác bol Hydrostav Bratislava. Výstavba vodného diela prebiehala v rokoch 1948 až 1954. Hlavnými objektami vodného diela sú priehrada Palcmanská Maša so svojími funkčnými zariadeniami (dnovým výpustom a priepadom) a prívod k vodnej elektrárni pozostávajúci z vtokového objektu a tlakového privádzača, záchytná nádrž s prečerpávacou vodnou elektrárňou v Dobšinej - Vlčej Doline a vyrovnávacia nádrž pod Dobšinou. V roku 1994 bola nízkotlaková časť elektrárne zefektívnena vybudovaním Malej vodnej elektrárne Dobšiná II. V roku 2013 bola spustená prevádzka 3. stupňa vodného diela Dobšiná a to MVE Dobšiná III vybudovanej na vyrovnávacej nádrži pod Dobšinou.

Prietoky Hnilca sa akumulujú vo vodnej nádrži Palcmanská Maša. Cez odberný objekt, umiestnený na pravom brehu nádrže, sa voda dostáva do 2,713 km dlhého tlakového privádzača uloženého v tuneli popod Dobšinský kopec a tlakovým potrubím uloženým v zemi dostáva do povodia rieky Slaná, k vysokotlakovej vodnej elektrárni vo Vlčej Doline. Voda, spracovaná vysokotlakovými turbínami, sa dostáva do záchytnej nádrže na potoku Vlčia. Odtiaľ, v závislosti na energetickej situácii, sa buď prečerpáva späť do vodnej nádrže Palcmanská Maša, alebo sa cez nízkotlakovú časť (od r. 1994 MVE Dobšiná II) alebo priamo dostáva do odpadového kanála, ktorý ústi do Dobšinského potoka.

Elektráreň je vybudovaná ako vysokotlaková špičková elektráreň, v ktorej sú inštalované dve vysokotlakové turbíny typu "Francis" a dva generátory, používané tiež ako elektromotory na poháňanie vysokotlakových čerpadiel.

V prevádzke je už od roku 1953. Po rekonštrukcii v roku 2003 sa jej výkon zvýšil na 2x 12 MW. Rekonštrukciu strojného zariadenia prevádzala firma SULZER HYDRO Zurich, ktorej súčasťou je dnes aj pôvodný výrobca turbíny ESCHER WYSS.

Zaujímavosťou je, že voda je prevádzaná z povodia Hnilca do povodia Slanej.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných nádrží [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-10-11, [cit. 2019-09-27]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]